V roku 2019 vyhodili ľudia na našej planéte asi 931 miliónov ton potravín – v priemere ide o 121 kilogramov na osobu. V správe OSN sa odhaduje, že je to 17 % všetkých potravín, ktoré mali spotrebitelia v roku 2019 k dispozícii. Väčšina tohto odpadu pochádzala z domácností. Vyhadzovanie potravín znamená v podstate vyhodenie zdrojov, ktoré smerovali do ich výroby, uviedla Martina Ottová, ktorá vedie jeden z programov OSN zameraných na životné prostredie.
Každý rok postihuje hlad asi 690 miliónov ľudí a viac ako 3 miliardy ľudí si nemôžu dovoliť zdravé stravovanie. Zároveň tvoria tieto premrhané potraviny 8 až 10 percent globálnych emisií skleníkových plynov, čo ovplyvňuje aj klimatickú zmenu. Zníženie potravinového odpadu by mohlo tieto problémy zmierniť, uvádza sa v správe o indexe potravinového odpadu z roku 2021, ktorú zverejnil Program pre životné prostredie OSN a združenie WRAP so sídlom vo Veľkej Británii.
Vedci analyzovali údaje o potravinovom odpade z 54 krajín. Väčšina odpadu, až 61 %, pochádzala z domácností, reštaurácie predstavovali 26 %, supermarkety a iné predajne prispeli iba 13 %. Mysleli sme si, že v bohatých krajinách bude odpad väčším problémom. Plytvanie potravinami sa však objavuje takmer vo všetkých krajinách bez ohľadu na úroveň ich príjmu, poznamenala M. Ottová a odporúča, aby krajiny začali riešiť problém plytvania potravinami začlenením do svojich klimatických stratégií a plánov obnovy covid-19.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
