Nový výskum vedcov zo Severocarolinskej štátnej univerzity ukázal, že vietor v najspodnejších 500 metroch atmosféry v blízkosti supercely dokáže predpovedať, či táto obrovská búrka vytvorí tornádo. Nová štúdia má potenciál nielen predvídať nastávajúce tornáda, ale aj znížiť počet falošných poplachov počas sezóny týchto hrozivých vzdušných vírov.
Supercely sú výnimočnou kategóriou búrok. Žijú podstatne dlhšie, než bežné búrky a sú zodpovedné za drvivú väčšinu vytvorených tornád. 75 percent supercelí netvorí tornáda a je preto ťažké predvídať v ktorej z týchto búrok tornádo vznikne, čo znamená, že šance falošného poplachu príchodu tornáda sa tiež pohybujú okolo 75 percent. Využívanie tradičných meteorologických techník nedokáže identifikovať žiadne jasné rozdiely medzi supecelami generujúcimi tornáda a tými, ktoré sú, z tohto pohľadu, neškodné.
Vedci z experimentu VORTEX2 (Verification of the Origins of Rotation in Tornadoes Experiment) zbierali údaje v tesných blízkostiach supercelí. Informácie z 12 najlepšie preskúmaných búrok (z ktorých 7 vytvorilo tornáda) umožnili Briceovi Cofferovi zo Severocarolinskej štátnej univerzity zhotoviť simulácie supercelí a určiť tak, ktoré faktory zvyšovali pravdepodobnosť vzniku tornád. Coffer si, so svojim tímom, všimol, že najväčším rozdielom medzi supercelami vyrábajúcimi tornáda a tými „neškodnými“ bol vietor v najnižších 500 metroch atmosféry v blízkosti búrky. Išlo o rozdiely v rotácii vetra do búrky, smerom hore.
Každá búrka si zabezpečuje „prísun potravy“ tým, že do seba smerom hore nasáva vzduch. V prípade supercely tento vzduch, vďaka veľkým zmenám v rýchlosti a smere prúdenia, rotuje. Cofferove simulácie ukázali, že ak panujú v najnižších 500 metroch tie správne zmeny rýchlosti a prúdenia vetra, vzduch smerujúci hore do oblakov sa krúti, čo vedie k vysokej šanci vzniku tornáda.
Ak sú však podmienky prúdenia vetra v nízkych vrstvách iné, vzduch sa do búrky neškodne „potáca“. To má za následok neorganizovanú búrku ktorá tornádo nevytvorí. Coffer dodal, že jeho práca podčiarkla dôležitosť lepších pozorovacích techník vetra nízkych atmosférických vrstiev, z ktorých prúdi vzduch do samotnej búrky. Len tak je možné zlepšiť našu schopnosť predpovedať hrozbu a zabrániť falošným poplachom. Na štúdii sa tiež podieľal profesor Matthew Parker zo Severocarolinskej štátnej univerzity.
