Väčšina ľudí to pozná. Prejdete si rukou vo vlasoch a zopár vám ich v nej zostane. Keďže priemernému človeku vypadne za deň približne 30 až 100 vlasov, tých zopár je v norme. Občas sa to však zhorší. Kedy sa treba začať obávať?
Kvalita a kvantita vlasov ovplyvňujú výsledný vzhľad každého človeka a prispievajú k pocitu atraktivity, zvyšujú sebavedomie, ovplyvňujú profesionalitu a úspech. Rednutie vlasov či dokonca ich strata preto vyvolávajú u ľudí nepríjemné pocity a spôsobujú im nemalé problémy.
Týmto problémom sa zaoberá trichológia. Je to veda o štruktúre, funkcii a chorobách ľudského vlasu a vlasovej pokožky. Tento špeciálny vedný odbor v sebe spája niekoľko odborov – dermatológiu, patologickú anatómiu, biológiu, chémiu aj genetiku.
Na pokožke hlavy máme približne 100 – až 150-tisíc vlasov. Tie sa neustále obnovujú v pravidelných cykloch, v ktorých sa striedajú fázy rastu, pokoja, vypadávania a opätovného rastu. Za normálnych okolností, keď vypadne vlas, vyrastie na jeho mieste nový. Pri chorobnom vypadávaní vlasov sa však takýto proces nedeje a nový vlas buď nevznikne vôbec, alebo je oveľa jemnejší a tenší.
Vypadávanie vlasov môže mať veľa príčin. Rozdeľujeme ich na chorobné a nechorobné, pri oboch sa strata vlasov môže objaviť náhle, alebo vypadávajú postupne. Zároveň môže byť vypadávanie vlasov dočasné (telogénne eflúvium) alebo trvalé (alopécia).
Najčastejšou trvalou príčinou straty vlasov, tzv. plešatenia alebo alopecie totalis, je dedičné vypadávanie vlasov spôsobené vekom. Ide najmä o androgénnu alopéciu, u väčšiny ľudí má takmer identický priebeh a vyvíja sa postupne. Vyskytuje sa predovšetkým u mužov, pre ktorých je typický ústup vlasov v oblasti prednej čelovej vlasovej línie a voblasti kútov. Niekedy sa objavuje tzv. ložiskové plešatenie. Vypadávanie vtedy môže byť lokálne a nepravidelné na rôznych miestach hlavy alebo vlasy vypadávajú v kruhoch, ktoré sa postupne spájajú až do úplnej straty vlasov. Ženám rednú vlasy v oblasti temena. Všeobecne platí, že vypadávanie vlasov u žien nebýva také dramatické ako u mužov, ale dochádza k nemu častejšie. Zvýšené vypadávanie vlasov môže byť dočasne spôsobené kolísaním hormónov v dôsledku tehotenstva, pôrodu, menopauzy a problémov so štítnou žľazou. Takisto ho môžu zapríčiniť vedľajšie účinky niektorých liekov. Príčinou môžu byť aj zmeny v krvnom obraze z dôvodu možných infekčných ochorení (gynekologických, oftalmologických, stomatologických, autoimunitných a iných). Občas sa objaví aj celotelové vypadávanie, keď človek prichádza o ochlpenie aj na iných častiach tela. Môžu ho vyvolať niektoré ochorenia alebo absolvovanie systémovej chemoterapie či rádioterapie pri závažnom onkologickom ochorení. Zväčša nejde o trvalú stratu a po úprave zdravotného stavu vlasy opäť narastú.
Aj niekoľko mesiacov po prekonaní veľmi stresujúcej udalosti, pôsobením emocionálneho alebo fyzického stresu, môžu začať vlasy vypadávať. Dočasný vplyv na vypadávanie vlasov majú aj slabá strava, nedostatok minerálov a vitamínov či deficit železa. Strata vlasov môže hroziť aj pri extrémnom zaťažení vlasov neohľaduplnými chemickými produktmi alebo pri častom tepelnom upravovaní. Dokonca aj pevne stiahnuté vlasy do chvosta ťahajúce vlasové korienky môžu spôsobiť zmeny, ide o tzv. trakčnú alopéciu. Príčinou straty vlasov môže byť aj trichotillománia, porucha, pri ktorej má človek, častejšie ide o deti a dospievajúcich, neodolateľné nutkanie trhať si vlasy.
R, foto Fotka&Foto/wasansos1
