Ekologička Sissel Sjöbergová zaoberajúca sa migráciou druhov už dlho premýšľala o tom, ako je možné, že drobné vtáčiky ako trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus) dokážu počas svojich migračných ciest prekonať rozsiahle vodné plochy alebo púšte. Aj keď vážia len polovicu toho, čo golfová loptička, dvakrát do roka dokážu preletieť 7 000 kilometrov medzi severnou Európou a subsaharskou Afrikou. Nový výskum možno priniesol odpoveď: títo noční letci sú počas migrácie schopní letieť aj cez deň, pričom sa vznesú až do výšky nad 6 000 metrov, trikrát vyššie ako zvyčajne lietajú. Je to úplne nečakané, uvádza Martin Wikelski, ekológ z Inštitútu Maxa Plancka. Je to akoby ste stavali domčeky z hliny a zrazu niekto postaví mrakodrap. A všetko, čo k tomu môžete povedať, je, že ste nevedeli, že je to možné.
S. Sjöbergová a jej kolegovia z tímu vybavili 63 jedincov tohto druhu zariadeniami monitorujúcimi ich let zo Švédska do Afriky a späť každého pol roka. Užitočné dáta sa im podarilo získať od 14 z nich. Podľa očakávania migrujúce trsteniariky obvykle trávili noci letom a počas dňa odpočívali. Lenže väčšina vtákov, ktoré zastihlo svitanie nad vodnou plochou alebo púšťou, pokračovala v lete a pritom stúpala čoraz vyššie na oblohe, až do 6 000 metrov. Jeden zo sledovaných vtákov takto vydržal v nepretržitom lete viac ako 32 hodín.
V takých výškach panuje mráz a začína sa prejavovať nedostatok kyslíka. Vtáky sú nejakým spôsobom schopné prekonať to. Trsteniariky majú podobne ako iné spevavce relatívne veľké srdcia a pľúcne vaky, aby boli schopné zvýšiť frekvenciu a efektivitu okysličovania. Tvrdo pracujúce svaly zrejme udržujú vtáčiky v teple napriek viac než 20-stupňovému poklesu teploty. Efekt chladenia môže byť podľa S. Sjöbergovej jednou z príčin, prečo vtáky počas letu za dňa stúpajú až do takých na svoje pomery extrémnych výšok.
Zo stránky Sciencemag spracovala BP
