Niektorým skeptikom to naďalej znie ako science fiction. Lenže čas, keď sa budú ľudia medzi mestami a možno i medzi štátmi presúvať v kapsulách, čo sa budú vnútri kovových tunelov kĺzať rýchlosťami blízkymi rýchlosti zvuku, je možno už bližšie, ako si myslíme.
Spoločnosť Virgin Hyperloop, jedna z tých firiem, ktoré sa v poslednej dekáde usilujú vyhrať preteky o postavenie prvej funkčnej potrubnej pošty pre ľudí, koncom minulého roku oznámila, že sa jej úspešne podarilo vyskúšať hyperloop aj s ľudskými pasažiermi.
Úspešný test
Pravda, pokus, ktorý v novembri 2020 prebehol na skúšobnej dráhe neďaleko Las Vegas v Nevadskej púšti, bol zatiaľ naozaj len pokusom. V rámci neho sa prepravili dvaja pasažieri – obaja zamestnanci firmy Virgin Hyperloop – potrubím približne 500 metrov asi za 15 sekúnd. Dosiahli pritom maximálnu rýchlosť približne 172 km/h, čo je ešte ďaleko od nadzvukových rýchlostí plánovaných pre budúci skutočný hyperloop. Napriek tomu sa úspešné prevezenie prvých ľudí v kapsule letiacej potrubím s takmer vákuovým prostredím považuje za míľnik a priblíženie dátumu otvorenia nejakej ozajstnej dopravnej cesty. Jednou z dvojice testovacích pilotov bola riaditeľka Virgin Hyperloop pre potreby zákazníkov Sara Luchianová, ktorá podľa britskej BBC svoj zážitok opísala ako psychicky i fyzicky povznášajúci. Luchianová ani jej kolega, hlavný technik firmy Josh Giegel, nemali pritom oblečené žiadne špeciálne ochranné obleky. Aby bol test normálneho využitia hyperloopu autentický, obliekli si to, čo normálne nosia von či do práce. Podľa Luchianovej bola jazda celkom hladká a údajne vôbec nepripomínala jazdu na horskej dráhe napriek tomu, že kvôli krátkosti trate boli zmeny rýchlosti rezkejšie v porovnaní s tým, aké by to mohlo byť pri bežnej, čiže podstatne dlhšej trati. Ani jednému z pasažierov neprišlo pri pokusnej jazde nevoľno. Pochopiteľne, pri dlhšej trati by potom bola maximálna dosiahnutá rýchlosť oveľa vyššia, keďže na počiatočné zrýchlenie i záverečné spomalenie kapsuly by bolo k dispozícii viac času.
Na magnetickom vankúši
Autor myšlienky hyperloopu, zakladateľ firiem Tesla a SpaceX Elon Musk sa pôvodne inšpiroval superrýchlym vlakom Maglev. Vlak sa pohybuje na vankúši magnetického poľa, ktoré je vytvárané sústavou supravodivých magnetov zabudovaných vo vlaku aj v trati. Doslova pritom levituje – napokon, výraz maglev je skratka pre magnetickú levitáciu – necelé dva centimetre nad povrchom koľajníc. Najrýchlejší vlak typu maglev zatiaľ vyvinula japonská železničná spoločnosť CJRC. Ich vlak dosiahol na testovacej trati Yamanashi Maglev Line v apríli 2015 rýchlosť 603 km/h.
Hlavnou výhodou hyperloopu v porovnaní so systémom maglev má byť umiestnenie celej dráhy do uzavretého tunela, v ktorom bude takmer vákuum a len minimálny tlak. V tomto sa hyperloop inšpiroval tiež dávnou myšlienkou amerického fyzika a vynálezcu Roberta Goddarda, ktorý ešte na začiatku 20. storočia navrhoval vactrain – vlak, ktorý by jazdil vo vákuovej rúre. Takéto prostredie minimalizuje trenie a odpor vzduchu, vďaka čomu by mali kapsuly hyperloopu, letiace na prvotnej vzduchovej vlne a následne na magnetickom vankúši, teoreticky dosahovať možno až dvojnásobok rýchlosti oproti maglevu. Očakáva sa však, že sa vo svojich najrýchlejších bodoch vyrovná rýchlosti zvuku, alebo ju aj prekoná. Samotné kabíny – kapsuly hyperloopu majú byť oveľa menšie ako vlakové súpravy a aj preto by mala byť výstavba tratí pre tento druh rýchlostnej dopravy jednoduchšia a lacnejšia.
R
