Aj keď je svalovica často nepríjemná a začiatočníkov neraz prekvapí (a môže od cvičenia odradiť), nemala by byť považovaná za indikátor zranenia, ale skôr za známku regeneračného procesu, ktorý je dôležitou súčasťou budovania svalovej hmoty.
Bolestivosť svalov s oneskoreným nástupom (z ang. delayed onset muscle soreness), tzv. svalová horúčka, hovorovo svalovica, je druh vnútorného poškodenia svalov. Vzniká následkom nezvyčajnej pohybovej aktivity alebo vplyvom excentrického cvičenia, pri ktorom dochádza k predlžovaniu svalov.
Všeobecne sa za jej príčinu považuje poškodenie svalových buniek v dôsledku neobvyklých športových aktivít (pohybov) alebo mechanického napätia pri vykonávaní excentrického cvičenia. Toto svalové poškodenie vedie k rozpadu svalových bielkovín, apoptóze (zániku buniek) a lokálnej zápalovej reakcii. Zjednodušene, pri svalovici dochádza k mikroskopickému poškodeniu (tzv. mikrotraume) svalových vláken, ale aj okolitých spojivových tkanív, a k následnému zápalu, čo sa prejavuje bolesťou.
Dôvod, prečo vzniká, môže byť ochranná funkcia pri opakovaných excentrických kontrakciách. Organizmus chce, aby sa v aktivite pokračovalo, až keď bolesť vymizne, teda až po dostatočnej regenerácii.
Svalová horúčka prekvapí najčastejšie začiatočníkov, ktorých svaly nie sú zvyknuté na vyššiu fyzickú záťaž. No aj športovci, ktorí cvičia každý deň, ju môžu zažiť. A to najmä pri zmene tréningu alebo pri zaradení iného športu. Ďalej sa môže objaviť u športovcov, ktorí sa po dlhšej pauze vracajú k tréningu.
Medzi jej následky patrí pokles maximálnej sily svalov a ich pružnosti, bolestivé obmedzenie rozsahu pohybu, svalová citlivosť až silná oslabujúca a otupujúca bolesť, stuhnutosť svalov, opuchy svalov, dysfunkcia susedných kĺbov a všeobecne celkové nepohodlie. Môže teda ovplyvniť športový výkon tým, že spôsobí zníženie rozsahu pohybu kĺbov a svalov a pokles sily.
Príznaky nastupujú zvyčajne oneskorene, väčšinou až po 8 až 24 hodinách. Intenzita sa zvyšuje počas prvých 24 až 48 hodín po cvičení. Maximálna bolestivosť vrcholí približne v období 24 až 72 hodín po cvičení, po ktorom následne ustupuje a nakoniec po niekoľkých dňoch zmizne. Nástup, pocit a miera bolesti sú však značne individuálne a závisia aj od intenzity adĺžky cvičenia, skúsenosti športovca, jeho veku či genetiky. Športovci, ktorí vykonávajú pravidelný a rovnaký tréning, spravidla nepociťujú už žiadnu bolestivosť. Svalová horúčka je po správne vykonanom tréningu neškodný a dočasný stav a je aj ukazovateľom, že sa svaly skutočne namáhali a dostali impulz na svoj rast (hypertrofia).
Možná liečba zahŕňa napríklad saunu, kúpeľ, rôzne masáže či doplnky výživy. Ak svaly naozaj intenzívne bolia a obmedzujú v pohybe, je lepšie si dať od cvičenia na pár dní voľno. No po kvalitne vykonanom tréningu je najlepší liek na svalovú horúčku a jeho prejavy ďalší tréning, čiže ďalšia svalová aktivita. Vykonávanie rovnakých cvikov, ktoré ju spôsobili, môže znížiť bolestivé reakcie po predchádzajúcom tréningu. Svaly, spojivové tkanivo a nervy sa totiž na tréning adaptujú. Dôležité je však rozoznať prirodzenú bolesť svalov po primeranom a dobre odcvičenom tréningu od bolesti vinou zranenia svalu. To možno spoznať tréningovou skúsenosťou alebo konzultáciou s odborníkom.
Častá otázka na záver: Rastú pri svalovej bolesti svaly? Odpoveď je neurčitá. Samotné poškodenie svalového tkaniva môže, ale nemusí byť impulzom na svalovú hypertrofiu. No samotná bolesť neznamená automatický rast svalov. Známe kulturistické príslovie No Pain, No Gain – Žiadna bolesť, žiaden zisk teda neplatí.
R
