Rozlohou neveľké Slovensko zaujíma na európskej hudobnej mape pevné a významné miesto. Blízkosť hudobných centier Viedne a Budapešti spôsobovala, že u nás vždy znela hudba svetovej triedy. Bolo by čudné, keby Slovensko nemalo svoje špecializované hudobné múzeum.
Keď už nič iné, na takú mapu by nás asi dostala už skutočnosť, že práve na našom území s veľkou pravdepodobnosťou zložil svoj najznámejší klavírny kúsok Ludwig van Beethoven.
Mesačný svit a iné
Sonátu mesačného svitu, ako dielo niekoľko rokov po skladateľovej smrti nazval jeden z kritikov a tým ho nevdojak navždy pomenoval, dokončil Beethoven zrejme v kaštieli v Dolnej Krupej. Tam bol v rokoch 1800 až 1801 a 1806 na pozvanie rodiny Brunswickovcov, ktorej kaštieľ patril. Sonáta č. 14 cis-mol Quasi una Fantasia sa stala nesmierne populárnou už za Beethovenovho života a doteraz patrí k jeho najhranejším skladbám.
Beethoven, pravdaže, nebol jediný. V roku 1767 uviedol v Letnom arcibiskupskom paláci, súčasnom Úrade vlády v Bratislave, za účasti Márie Terézie a jej syna Jozefa II., premiéru svojej opery Speváčka (La canterina) Joseph Haydn. V Pálffyho paláci koncertoval ako šesťročné zázračné dieťa Wolfgang Amadeus Mozart. V Primaciálnom paláci koncertoval Antonio Salieri, ktorého si v súčasnosti väčšina pamätá práve vďaka Mozartovi. V Prešporku začínal svoju kariéru Franz Liszt, ktorý na to nikdy nezabudol a po celý život sa staral o to, aby naše mesto žiadne veľké postavy hudby neobchádzali.
U nás sa narodil Johann Nepomuk Hummel, koncertovali tu Šostakovič, Rubinštejn, Straussovci a mnohí iní. Slovenské ľudové piesne boli predmetom celoživotného záujmu Bélu Bartóka, ktorý ako chlapec žil s matkou – rodáčkou z Martina – v Bratislave, kde chodil aj na gymnázium. Jedno z najväčších hudobných diel 20. storočia, Hudbu pre sláky, bicie nástroje a čelestu, Bartók čiastočne skladal počas jedného zo svojich pobytov vo Vysokých Tatrách. A to ešte nespomíname džez či modernú populárnu hudbu… Nielenže by bolo čudné, keby u nás nebolo žiadne múzeum hudby. Vlastne je skôr čudné, prečo je ich u nás iba zopár.
Dejiny a dobro
Hudobné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave je hlavnou inštitúciou u nás zameranou na dokumentáciu dejín hudby a hudobných nástrojov. Vzniklo v roku 1991 z hudobného oddelenia Historického múzea SNM, ktoré sprístupňovalo muzeálne zbierky hudobnej povahy od polovice 60. rokov minulého storočia. V zbierkovom fonde Hudobného múzea je viac ako 120 000 predmetov. Väčšinou ide o archívne dokumenty, ale aj o zbierky hudobných nástrojov. Archiválie siahajú až do 14. storočia. Významné sú aj zbierky hudobnín z rôznych lokalít Slovenska. Novšie dejiny slovenskej hudby sú zastúpené fondmi skladateľov, interpretov, teoretikov a organizátorov hudobného života, medzi najznámejších patria Ján Levoslav Bella, Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, Alexander a Ján Albrechtovci, Štefan Németh-Šamorínsky, Frico Kafenda, Tibor Gašparek, Klára Havlíková, Mária Kišonová-Hubová, Bohdan Warchal a mnohí ďalší. Múzeum má v zbierkach aj rôzne programy, plagáty z fondov rôznych inštitúcií, hudobných festivalov a podujatí, ktoré mapujú vývoj hudobného života na Slovensku v minulom storočí. V zbierkach sú aj zvukové nosiče od fonografických valčekov cez šelakové a vinylové platne až po kompaktné disky a rôzne výtvarné predmety s hudobnými motívmi a vzťahmi.
Po zmienke o Beethovenovi neprekvapí, že ďalším pracoviskom Hudobného múzea SNM je kaštieľ v Dolnej Krupej, presnejšie Hudobný pavilón v susedstve hlavnej budovy. Expozícia dokumentuje život a dielo skladateľa s dôrazom na jeho vzťah k Slovensku. Dolná Krupá sa však na našu hudobnú mapu nedostala iba kvôli Beethovenovi. Z Dolnej Krupej pochádzala rodina Dopjerovcov, jej príslušníci po odchode do Spojených štátov amerických v 20. rokoch 20. storočia vynašli akustickú rezofonickú gitaru, ktorú nazvali dobro. Históriu ich gitary v súčasnosti pripomína výstava s názvom: … a nazvali ju Dobro®, ktorá má byť prístupná až do decembra tohto roku.
R
Hlavná expozícia Hudobného múzea v Brämerovej kúrii v Bratislave je otvorená od utorka do piatka od 10.00 do 17.00 h s tým, že posledný vstup býva o 16.30 h. Park pri kaštieli v Dolnej Krupej je pre verejnosť otvorený v júni až septembri denne od 8.00 do 20.00 h. Výstavné priestory sú otvorené od utorka do piatka od 9.00 do 15.30 h s posledným vstupom o 13.30 h. V sobotu a nedeľu býva otvorené na jeden vstup o 15.00 h po telefonickej objednávke. V októbri až apríli býva expozícia otvorená v utorok až piatok od 8.00 do 15.30 h s posledným vstupom o 13.30 h.
