Pri tlakoch a teplotách panujúcich na plynnom obrovi sa vodík a hélium, ktoré tvoria väčšinu jeho atmosféry, nemiešajú. Dokazujú to experimenty v laboratóriu, ktorých výsledky boli publikované v máji tohto roku v časopise Nature. Naznačuje to, že hlboko v atmosfére Jupitera sa vodík a hélium od seba oddeľujú. Hélium pritom vytvára kvapôčky, ktoré sú hustejšie ako vodík, v dôsledku čoho pršia nadol. Exteriér Jupitera pripomínajúci mramor je nám dobre známym územím, ešte vždy však nie je jasné, čo sa deje hlboko pod vrcholmi mrakov. Výskumníci preto vytvorili experiment, pri ktorom stlačili vodík a hélium až na takmer dvamiliónkrát väčšiu úroveň, než je atmosférický tlak Zeme, a teploty tisícok stupňov Celzia, aké vládnu vo vnútorných vrstvách plynných obrov. Reprodukujeme podmienky vnútri planét, uviedol fyzik Marius Millot z Lawrence Livermore National Laboratory v Kalifornii.
M. Millot a jeho kolegovia najprv stlačili zmes vodíka a hélia medzi dvoma diamantmi a potom celú zmes zasiahli silným laserom, aby ju stláčali ešte viac. Ako sa tlak aj teplota zvyšovali, výskumníci pozorovali náhly vzrast odrazivosti materiálu. Naznačuje to, že hélium sa začalo oddeľovať od vodíka, z ktorého sa v takýchto podmienkach stáva tekutý kov. Pri ešte vyšších tlakoch a teplotách odrazivosť klesala, čo naznačuje, že vodík a hélium sa začali opäť miešať. Vedci vypočítali, že v podmienkach Jupitera by sa vodík a hélium oddelili vo výškach približne 11 000 kilometrov pod vrcholmi mrakov a smerom nadol do hĺbky približne 22 000 kilometrov. Výsledky experimentu by vedcom mohli pomôcť vysvetliť pozorovania z kozmických sond Galileo a Juno, napríklad prečo vonkajšie vrstvy atmosféry Jupitera obsahujú menej hélia, než sa predpokladalo.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP