Nie veľmi známa Bystrička je jednou z dolín Národného parku Malá Fatra. Leží v časti zvanej Krivánska Fatra. Preteká ňou potok Bystrička, ktorý sa vlieva do rieky Orava. Podľa pozorovaní žije v doline vyše 70 druhov denných motýľov.
Cez dolinu vedie zeleno značkovaný turistický chodník od autobusovej zastávky Párnica, Bystrička až do sedla Medziholie, ale počas dňa zastavuje na tejto zastávke len málo autobusov. Na začiatku doliny sa nachádza veľký nápadný kameňolom a na jej západných strmých svahoch Národná prírodná rezervácia Šrámková.
Dolina má miestami kaňonovitý charakter so strmými svahmi. V období, keď ešte existovala na začiatku doliny vlaková zastávka a v blízkom lome prebiehala intenzívna ťažba kameňa, bola počas dňa hustejšia vlaková doprava. Dolinou chodilo počas teplejších ročných období viac turistov smerom na sedlo Medziholie a odtiaľ až na vrchol Veľkého Rozsutca. Neskôr však bola táto vlaková zastávka zrušená. Možno preto sa potom stala táto dolina pre niektorých turistov v letnom období menej populárna. No pre tých, ktorí obdivujú prírodu aj z bližšieho pohľadu, je po prírodovednej stránke veľmi zaujímavá. Žije tu veľa druhov živočíchov, ku ktorým patrí aj množstvo pozoruhodného hmyzu. Z nich nás svojou pestrosťou a farebnosťou počas dňa upútajú mnohé denné motýle, ktorých sa tu zistilo vyše 70 druhov. Najviac ich žije v strednej časti doliny.
Nápadný lesk dúhovcov
Pod lomom a v jeho blízkom okolí popri ceste možno počas prázdninových dní vidieť poletovať viaceré tmavé motýle, ktoré rady zlietajú na mokrú cestu a svojím cuciakom prijímajú zo zeme vo vode rozpustné nerastné látky. K takýmto druhom patria aj motýle z čeľade babôčkovité. Z nich dúhovec menší (Apatura ilia) sa veľmi rád zdržiava za slnečného počasia pri mlákach na ceste, kde svojím žltozeleným ústnym ústrojom nasáva z mokrého prostredia svoju obľúbenú tekutinu. Často zalieta až ku kameňolomu. Len veľmi zriedka prijíma nektár aj z kvetov rastlín. Krídla tohto pomerne veľkého a krásneho motýľa ozvláštňuje nápadný lesk pri dopade slnečného svetla pod určitým uhlom.
Jeho samičke, ktorú je vidieť zriedkavejšie, sa krídla takto nelesknú. Motýle často vyletujú do korún okolitých stromov a krov nad cestou pri potoku, kde odpočívajú na listoch a v popoludňajších hodinách tam vyčkávajú na samičky. Húsenice žijú najmä na topoľoch.
Pri kráčaní dolinou smerom hore sa častejšie objavuje ďalší príbuzný druh – dúhovec väčší (Apatura iris). Je o niečo väčší ako dúhovec menší, má podobné správanie, a pri jeho lesku sa na krídlach zjavuje tmavšie kovovomodré sfarbenie. V horských oblastiach, ku ktorým patrí aj dolina Bystrička, začína spravidla lietať o niečo skôr, teda už začiatkom júla, v porovnaní s jeho menším príbuzným. Často prijíma potravu na okraji mlák na ceste ako predošlý druh. Jeho húsenica žije najčastejšie na vŕbach, najmä na vŕbe rakyte.
Bielopásovce a jasone
V prvej polovici leta môžu upútať našu pozornosť ďalšie dva druhy lesných motýľov, a to bielopásovce. Z nich veľký bielopásovec topoľový (Limenitis populi) sa tu objavuje zriedkavejšie na rozdiel od bežnejšieho bielopásovca zemolezového (Limenitis camilla), ktorý rozpätím krídel patrí k denným motýľom strednej veľkosti. Bielopásovec zemolezový najčastejšie poletuje v korunách listnatých drevín okolo cesty a potoka temer v celom úseku doliny Bystrička. Niekedy zlieta až na zem, no častejšie odpočíva na listoch nízkej vegetácie. Typický je pachtivý let tohto motýľa, pri ktorom už z pomerne veľkej vzdialenosti vidieťjeho nápadnú bielu kresbu. Dolina Bystrička je ako stvorená pre výskyt tohto druhu, pretože sa v okolí potoka darí krom zemolezu čierneho (Lonicera nigra), na ktorých sa vyvíja jeho húsenica.
V strednej a hornej časti doliny možno na prelome jari a leta vidieť aj vzácneho jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne) poletujúceho väčšinou pomalým ťažkopádnym letom. Jeho húsenica žije v jarnom období na chochlačkách (Corydalis). Ešte pred približne 20 až 25 rokmi sa v doline vyskytoval aj jeho väčší príbuzný – jasoň červenooký (Parnassius apollo), ktorého húsenice sa vyvíjali v blízkom okolí na strmých svahoch na rozchodníkoch (rod Sedum). Obidva druhy jasoňov patria medzi chránené druhy hmyzu a sú európsky významným druhom NATURA 2000. Z nich jasoň červenooký je zaradený ako jediný druh motýľa z územia Slovenska do zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov.
Text a foto Miroslav Kulfan
