Odborná The Extrasolar Planets Encyclopaedia k 9. júlu tohto roku uvádzala 4 785 mimoslnečných exoplanét vrátane planét parametrami blízkych našej Zemi a tzv. superzemí s násobkami jej rozmerov a hmotnosti. Časť dokonca obieha v obývateľných zónach materských hviezd, kde sa môže udržať kvapalná voda považovaná za kľúč k životu.
Podľa realistických extrapolácií len v Mliečnej ceste existujú stámilióny, azda miliardy planét podobných Zemi. Akú tu máme úžasnú schému veľkolepej nesmiernosti vesmíru! Toľko sĺnc, toľko zemí…, zrejme by to aj v súčasnosti fascinovane komentoval veľký holandský fyzik a astronóm 17. storočia Christiaan Huygens.
Sme pripravení?
Súčasná štatistika exoplanét je iba prvým priblížením sa k realite. Detektory neumožňujú presné určenie parametrov a neraz je to na hrane. Metodika favorizuje objavy masívnejších telies typu Jupitera obiehajúcich blízko materských hviezd. Planetárne sústavy – nielen jednotlivé telesá – sú známe iba pri niekoľkých hviezdách. Zlom prinesie až nová generácia ďalekohľadov na Zemi i v kozme. Hudbou budúcnosti je ideálne observatórium na odvrátenej strane Mesiaca.
Aj pri známych obmedzeniach však treba exoplanéty skúmať pre širší kontext astrobiológie, náuky o hľadaní a analýze mimozemského života. Je to špecifický odbor: veď dosiaľ nemá jedinú overenú vzorku svojho predmetu. Jej racionálnosť však spochybňuje len málokto s otvorenou mysľou. Na to je vo vesmíre priveľa fyzikálnych, chemických a geologických indícií a nepriamych dôkazov. Iba ešte nemáme tie priame.
Napriek hlasom, že náš život a civilizácia sú unikátne, je tento ďalší krok Kopernikovej revolúcie, prvoplánovo degradujúcej pozíciu ľudstva, za dverami. Sme pripravení? Vedecky asi áno, sociálne, kultúrne a politicky sotva.
Od Zeme k exoplanétam…
Ako sa skúmajú exoplanéty, kam nemôžeme vyslať sondy? Tu je aktuálna vzorka. Lisa Kalteneggerová z Cornellovej univerzity a Jackie Fahertyová z Amerického prírodovedného múzea (oboje USA) sa na vec pozreli v opačnej perspektíve: my sledujeme exoplanéty pri ich tranzitoch, prechodoch pred kotúčikmi materských hviezd, od iných hviezd vidno tranzity Zeme pred Slnkom.
V časopise Nature oznámili, že našli 2 034 takých hviezd do vzdialenosti 326 svetelných rokov. Až od 1 715 hviezd nás mohli pozorovať v posledných 5 000 rokoch, koľko trvá ľudská civilizácia; od 319 nás uvidia v najbližších 5 000 rokoch; 117 hviezd je do 100 svetelných rokov a od 75 z nich nás mohli objaviť v poslednom storočí, odkedy na Zemi vysiela rádio. Od hviezdy Ross 128 s planétou zemského typu, vzdialenej len 11 svetelných rokov, už nás mohli vidieť; od hviezdy Trappist-1 vzdialenej 45 svetelných rokov, ktorá má sedem planét zemského typu (až štyri v obývateľnej zóne) nás ešte len uvidia.
Možno až polovica planét zemského typu sa nám zatiaľ stráca v žiare zložiek materských dvojhviezd, ako to vyplýva znových pozorovaní hviezd, ktorých exoplanéty pôvodne objavilo kozmické observatórium NASA TESS ďalekohľadmi Gemini na Havaji a v Čile. Uviedol to tím Katie Lesterovej z Amesovho strediska pre kozmické lety NASA v časopise Astronomical Journal.
Iain McDonald z Manchesterskej univerzity (Veľká Británia) medzitým s kolegami v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society predložil ďalšie dôkazy existencie bludných planét bez materskej hviezdy. Štyri z takýchto skúmaných planét sú zemského typu. Základom výskumu boli dáta z Keplerovho kozmického ďalekohľadu NASA, v ktorých vedci našli prejavy tzv. gravitačnej mikrošošovky zodpovedajúce takým planetárnym telesám.
Zdeněk Urban