Astronómovia objavili dôkazy existencie obrej planéty obiehajúcej okolo Vegy, čo je mladá a horúca hviezda vzdialená od nás 25 svetelných rokov a premietajúca sa do súhvezdia Lýra.
Vega je veľmi jasná, takže ju môžeme pozorovať aj za súmraku, keď ostatné hviezdy sú prežiarené slnečným svetlom, hovorí Samuel Quinn, astronóm z Harvard and Smithsonian Center for Astrophysics. Vega patrí medzi hviezdy spektrálneho typu A s teplotou 10 000 K, ktoré sú väčšie, mladšie a ktoré v porovnaní so Slnkom oveľa rýchlejšie rotujú okolo svojej osi. Je známa tiež ako alfa Lyrae, Gliese 721 alebo HD 172167. Hviezda je stará iba 455 miliónov rokov (Slnko 4,5 miliardy rokov) a jej hmotnosť dosahuje dve hmotnosti Slnka. Okolo svojej osi sa otočí raz za 16 hodín, čo je oveľa menej v porovnaní so Slnkom, ktorého rotačná perióda je 27 pozemských dní. Takéto bleskurýchle tempo rotácie môže robiť astronómom problémy pri zhromažďovaní údajov o pohybe hviezdy a zisťovaní, či okolo nej obieha nejaká planéta, hovorí S. Quinn.
S. Quinn a jeho tím analyzovali 1 524 spektier Vegy zhromaždených počas 10 rokov na Fred Lawrence Whipple Observatory v Arizone, USA. Objavili zmeny v radiálnej rýchlosti Vegy s periódou 2,43 dňa, za ktorú exoplanéta obehne okolo Vegy. Pokiaľ sú tieto zmeny skutočne spôsobené obiehajúcou planétou, jej minimálna hmotnosť by bola 20 hmotností Zeme. Mala by prinajmenšom veľkosť planéty Neptún, ale mohla by byť veľká až ako Jupiter a obiehať okolo Vegy bližšie než Merkúr okolo Slnka, tvrdí Spencer Hurt z University of Colorado, Boulder, USA. Taká blízkosť k hviezde môže planétu nafúknuť ako balón a aj železo môže byť v dôsledku vysokej teploty prítomné v jej atmosfére v podobe pary. Kandidát na exoplanétu s označením Vega b by sa mohol klasifikovať aj ako druhá najteplejšia doposiaľ známa planéta – s priemernou povrchovou teplotou pekelných 2 980 °C. Ide o veľmi hmotnú sústavu, oveľa hmotnejšiu než naša slnečná sústava, dodáva S. Hurt.
