Na Slovensku je asi 2 000 základných škôl. Okrem nepočetných výnimiek väčšina z nich sídli a funguje v budovách zdedených z predošlých ér. Je to dôležité? Podľa architektov, psychológov a odborníkov na vzdelávanie je vonkajší a vnútorný vzhľad školských stavieb mimoriadne dôležitý.
Nejde len o to, že v budovách škôl trávia deti, ale aj učitelia a nepedagogickí zamestnanci nemalú časť svojho bdelého času. V týchto budovách sa formuje aj vzťah detí k vzdelávaniu ako takému, čo môže potom ovplyvňovať ich ďalšie osudy.
Úrady pre deti
Bez ohľadu na spomienkový optimizmus by nemalo byť pre väčšinu z nás ťažké priznať si, že naše školy vzhľadom pripomínali skôr akési úrady pre deti. Priestory školy bývali striktne rozdelené na priestory tried, v ktorých bol po väčšinu času uzatvorený kolektív rovesníkov, a priestory chodieb, ktoré mali slúžiť výlučne na presuny medzi triedami. Na vnútornú výbavu sa čo najmenej používali materiály a dekorácie, ktoré by deti mohli poškodiť. Výsledkom často bola nielen istá strohosť a neosobnosť školských priestorov, ale napríklad aj nepriaznivé akustické podmienky. Dlhé chodby odrážajúce zvuky dokážu po krátkom čase vytvoriť dojem hlučnej jaskyne: prostredie únavné a znervózňujúce nielen učiteľov, ale aj žiakov samotných. Ani snahy o presvetlenie interiérov, ktoré ovplyvnili podobu typizovaných sídliskových škôl s veľkými oknami, vzdušnými vstupnými halami a átriami, aké sa stavali v 70. a 80. rokoch, nemuseli prinášať len kladné výsledky. Architekti upozorňujú, že aj ostré predely medzi svetlom a tieňom môžu byť po istom čase unavujúce, nehovoriac o čoraz aktuálnejších problémoch s prehrievaním tried.
Hoci by sme do školstva aj radi vnášali moderné prvky a skúsenosti z krajín s vyspelejšími systémami vzdelávania (napríklad Škandinávie) a napriek prílevu progresívnych spôsobov výučby, ktoré náš zmiešaný štátno-súkromný model školstva pripúšťa, všetko sa to väčšinou odohráva v priestoroch z iných období a iných prístupov k vzdelávaniu. Nečudo, že keď sa objaví celkom nová a moderná školská budova, má šancu stať sa architektonickým hitom.
Kandidád na cenu
Možno sa takýmto hitom stane budova súkromnej školy Guliver v Banskej Štiavnici, ktorá práve začína svoj prvý školský rok. Projekt architektov Richarda Murgaša, Martina Lepeja a Lukáša Cesnaka sa ocitol medzi nomináciami na prestížnu cenu CE ZA AR v roku 2021 v kategóriách Fenomény architektúry a Občianske a priemyselné budovy. Touto cenou sa Slovenská komora architektov snaží upozorňovať na spoločenskú hodnotu architektonických diel a profesionálnych výkonov slovenských architektov. CE ZA AR vytvára okrem samotného ocenenia aj priestor na diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu nášho života. Práve preto je aktuálnym heslom komunikačnej línie ceny CE ZA AR pre rok 2021 #zelenaprearchitekturu, ktorou sa pridáva ku globálnym výzvam miernenia dosahov environmentálneho vplyvu architektúry, uviedla na stránkach CE ZA AR k tohtoročnému 20. ročníku ceny riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov Oľga Miháliková.
Cena za tento rok bude okrem spomínaných dvoch kategórií udelená aj v kategóriách Rodinné domy, Bytové domy, Interiér, Exteriér. Vo svojom predbežnom hodnotení projektu Guliver sa porota dotkla architektonických, ale aj spoločenských aspektov diela: Objekt svojou architektonickou a dizajnérskou kvalitou, ako aj samotným vyhotovením výrazne presahuje štandardy v oblasti školských stavieb, nielen na Slovensku. Potreby detí určujú architektonickú skladbu a účel jednotlivých priestorov. Vzdelávanie a výchova sa má realizovať v mimoriadne kvalitnom architektonickom prostredí, ktoré deti stimuluje nielen k lepším študijným výsledkom, ale aj k citlivosti pre umenie a medziľudské vzťahy. Škola v Banskej Štiavnici je nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti klásť najvyšší dôraz na kvalitu priestorov na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Porota sa preto zaoberala aj pomerne naliehavou otázkou, koho úlohou je stavať kvalitné školské zariadenia. Má povinnosti štátu suplovať súkromný investor?
