Webbov teleskop na štarte

V decembri tohto roku sa po rokoch príprav a posúvaní štartu konečne dostane do vesmíru vesmírny teleskop Jamesa Webba.

Foto NASA/Chris Gunn

Čím väčší a zložitejší projekt – stavebný či konštrukčný, tým väčšia je pravdepodobnosť, že z rôznych príčin nebude ukončený v pôvodne plánovanom termíne. S takýmito posunmi termínov máme svoje skúsenosti aj u nás – stačí spomenúť skratku D1, pod ktorou je známa diaľnica z Bratislavy do Košíc, ktorej výstavba sa začala v roku 1972 a plne prejazdná by mala byť najskôr v roku 2029. No aj v tých najbohatších a technologicky najvyspelejších krajinách dochádza k výrazným odsúvaniam termínov realizácie veľmi náročných projektov.
Príkladom môže byť aj neustále odkladanie štartu nového vesmírneho teleskopu do kozmu. Ide o James Webb Space Telescope, čiže vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST). Toto unikátne vedecké zariadenie na výskum vzdialených kútov vesmíru plánovala americká vesmírna agentúra NASA vyslať do kozmu už v roku 2007. Mnohé vylepšenia teleskopu viedli k posunu tzv. štartovacieho okna na obdobie rokov 2015 až 2018. Termín štartu sa potom posunul na jún 2019, neskôr na máj 2020 a potom na marec 2021. Dôvodom posledných dvoch odkladov bola pandémia covidu-19.
Agentúra NASA nedávno oznámila, že úspešne ukončila všetky pozemné testy teleskopu a pripravuje ho na transport na miesto štartu, ktorý by sa mal uskutočniť 18. decembra tohto roku. JWST bude ukotvený v tzv. druhom Lagrangeovom bode sústavy Slnko – Zem. Tento bod sa nazýva aj libračný bod č. 2 a leží 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Nebude preto možné vyslať k nemu podobné pilotované servisné misie, aké sa uskutočnili z dôvodu opráv Hubblovho vesmírneho teleskopu.
Hlavnými dodávateľmi Webbovho teleskopu sú americké firmy Northrop Grumman a Bell Aerospace, na vývoji sa podieľali aj Európska vesmírna agentúra a Kanadská vesmírna agentúra. Teleskop má úctyhodnú dĺžku vyše 20 metrov, hmotnosť približne 6 500 kg a do vesmíru ho vynesie európska raketa Ariane 5 ECA, ktorá odštartuje z kozmodrómu vo Francúzskej Guyane. Hlavným prístrojom na palube JWST je teleskop Korschovho typu s priemerom zrkadla 6,5 m. Hlavnými úlohami teleskopu, ktorý by mal vo vesmíre pracovať až desať rokov, sú hľadanie svetla z najstarších (prvotných) hviezd a galaxií, štúdium vzniku a vývoja galaxií a planetárnych systémov aj štúdium vzniku života.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.