Ľudia už celé desaťročia hľadajú náhrady tradičných potravín. Morské riasy, sója a sójové produkty, dokonca hmyz… riešenia sa hľadajú aj pre klasických mäsožravcov medzi nami. A možno sú prekvapivo jednoduché.
Možno sa napokon ukáže, že tou najlepšou náhradou za mäso bude – mäso. Také, ktorého získavanie si nebude vyžadovať utrpenie zvierat, nebude predstavovať takmer nijakú ekologickú záťaž a ktoré bude zdravotne bezchybné. Pravé mäso, akurát predpripravené v laboratóriu a do konečnej podoby vytlačené 3D biotlačou.
Nahradiť, nie napodobniť
Tím japonských vedcov z Univerzity v Osake prednedávnom predstavil hovädzie mäso typu wagyu (ide o mäso z domácich plemien japonských kráv), ktoré sa vyznačuje špeciálnym jemným tukovým mramorovaním a na tamojšom trhu patrí k vyhľadávanému tovaru. Mäso, ktoré je na prvý pohľad na nerozoznanie od skutočného, vypestovali z hovädzích kmeňových buniek v laboratóriu a vytlačili na špeciálnej tlačiarni. Pravda, jeho chuťové vlastnosti ešte nie sú známe, pretože najprv bude musieť prejsť prísnymi testami, ktoré majú overiť jeho jedlosť a zdravotnú neškodnosť. Už teraz je však evidentné, že osacký tlačený steak patrí k dosiaľ najdokonalejším replikám skutočného živočíšneho produktu.
Japonských vedcov len o niekoľko mesiacov predbehla izraelská firma Aleph Farms, ktorá ako prvá na svete vo februári tohto roku predviedla svoj vlastný 3D-vytlačený hovädzí steak z rebierka, ktorý bol jedlý a aj zjedený. Ochutnávači pritom uvádzali, že veľmi pripomínal skutočné hovädzie svojou chuťou, vôňou aj štruktúrou. Nie sú to len proteíny, citoval denník Washington Post šéfa spoločnosti Aleph Didiera Toubiu. Je to komplexný, emocionálny produkt.
Cieľom výskumníkov z Alephu, Osackej univerzity a ďalších, ktorí experimentujú s biologickou 3D tlačou, nie je mäso iba napodobňovať, ale celkom ho verne nahradiť. Podľa zástancov ich práce by sa takto dala riešiť nielen otázka dostatku mäsa (len v USA sa každoročne zje asi 50 miliárd hamburgerov), ale uľavilo by sa aj životnému prostrediu, keďže stáda kráv neustále produkujú prekvapivo veľké množstvá skleníkových plynov. V prípade verných kópií vyrobených pomocou tlačiarní by sa zároveň na trh mohli dostávať aj špeciality pre labužníkov, keďže kultivácia mäsa v laboratóriu, ako sa tento proces začal nazývať, umožňuje takmer presne dávkovať množstvo a kvalitu svaloviny a tukov. Týmto spôsobom sa dá predurčiť a doslova modelovať aj výsledná štruktúra mäsa a vlastnosti, ktoré bude mať pri ďalšom – tentoraz už tradičnom tepelnom spracúvaní (varení, pečení…).
Morča, rybky, žaby
Kultivované mäso ako výsledok práce vedcov v laboratóriách je záležitosťou posledného desaťročia. Ako teoretická idea je však oveľa staršie: v úvahách vedcov aj fantastov sa vyskytovalo už najmenej pred sto rokmi (údajne sa ňou zaoberal aj Winston Churchill, ktorý argumentoval, že je nelogické chovať celé kurča kvôli jednému krídelku či prsiam). Praktické uskutočnenie tejto myšlienky urýchlil vývoj regeneratívnej medicíny, ktorá bežne pracuje so samostatne sa obnovujúcimi a rastúcimi tkanivami pri procesoch hojenia rán či popálenín. Prvé naozajstné svalové tkanivo v laboratóriu vypestoval patológ Russel Ross v roku 1971, ktorému sa podarilo rozmnožiť bunky aorty z pokusného morčaťa. O dve desaťročia neskôr získal Američan Jon Vein patent na produkciu mäsa vypestovaného z tkanív a určeného na ľudskú konzumáciu. V roku 2001 si nechal dermatológ z Amsterdamskej univerzity v Holandsku Wiete Westerhof patentovať postup, pri ktorom do kolagénovej mriežky zasadil svalové bunky a potom kúpeľmi vo výživovom roztoku povzbudzoval a stimuloval ich ďalší rast.
Na prelome tisícročia už s kultiváciou mäsa experimentovali viaceré svetové laboratóriá vrátane tímov z NASA, ktorých cieľom je zabezpečiť takýmto spôsobom výživu pre budúcich kozmonautov počas dlhodobých vesmírnych výprav bez potreby stavby enormných skladovacích kapacít kozmických lodí. Po experimentovaní s rôznymi živočíšnymi tkanivami sa výskumníkom z NASA podarilo vypestovať najprv kúsky mäsa z akváriových rybiek a neskôr morčacinu. V roku 2003 vedci z Harvardovej univerzity predviedli svoj vlastný steak: bol ním niekoľko centimetrov široký plátok mäsa vypestovaný zo žabích kmeňových buniek, ktorý aj upiekli a zjedli. Zdalo sa, že cesta k masovej výrobe pestovaného či kultivovaného mäsa je v podstate otvorená. Ukázalo sa však, že také jednoduché to nebude.
R, foto Pixabay
Článok vznikol v spolupráci s NEXTECH.
