Ulice severne od Chicaga, lemované javormi, kde žije materiálový vedec John Rogers, poslúžili ako inšpirácia pre nové mikroprístroje. Miniatúrne lietadielka, inšpirované víriacimi plodmi javorov v tvare krídlatých dvojnažiek, no vo veľkosti zrniek piesku by sa mohli šíriť vzduchom na veľké vzdialenosti. Mikroletúne vybavené senzormi by mohli monitorovať pH, testovať ťažké kovy alebo vyhodnocovať nebezpečenstvá, ako sú napríklad úniky chemikálií. Zariadenia by tiež mohli sledovať podmienky v atmosfére.
J. Rogers a jeho kolegovia z Northwestern University v Evanstone v štáte Illinois použili počítačové simulácie na výber tvarov týchto mikroletúňov. Skúmali, ktoré tvary sú najvhodnejšie pre hladký let a navrhli rotory rôznych veľkostí a s rôznym počtom a tvarom lopatiek.
Podobne ako v prípade dvojnažiek javorov a iných rastlín lopatky mikroletúňov vyvolávajú rotujúce pohyby, ktoré pomáhajú stabilizovať let. Tieto konštrukcie tiež znižujú rýchlosť pádu, čo dáva lietadielkam viac času na rozptýlenie. Jeden takýto letúň padal rýchlosťou približne 28 centimetrov za sekundu, čo je menej ako polovica rýchlosti pádu prirodzených plodov z rôznych rastlín. V budúcnosti výskumníci plánujú vyrobiť biologicky rozložiteľné verzie letúňov, aby sa objekty mohli rozptýliť bez znečistenia životného prostredia.
Ilustrácia Northwestern University
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
