Ľudia boli v Amerike zrejme skôr, ako sa myslelo. Objavené odtlačky nôh dokazujú prítomnosť ľudí v Novom svete na vrchole poslednej ľadovej doby.
Príchod ľudí do Nového sveta sa považuje za poslednú kapitolu veľkého afrického exodu – rozšírenia nášho druhu Homo sapiens, sapientov, z kolísky rodu Homo v Afrike na ostatné kontinentálne súše. Predpokladá sa, že ho umožnil pokles morských hladín počas poslednej ľadovej doby, ktorý vytvoril akýsi suchozemský most v oblasti súčasného Beringovho prielivu, tzv. Beringiu. Išlo o veľkú, hoci premenlivú plochu súše. V maxime začínala severne od Wrangelovho ostrova a končila pri Pribilofových ostrovoch neďaleko Aleutského súostrovia. Nespočetné množstvo archeologických, genetických, etnografických, lingvistických aďalších dôkazov podporuje záver, že prví Američania pochádzali zo severovýchodnej Sibíri. Klasický scenár predpokladá ich migráciu cez Beringiu na Aljašku, medzerou v ľadovcoch západnej Kanady ďalej do vnútra Severnej a odtiaľ do Strednej a Južnej Ameriky. Ľudia očividne rýchlo dorazili až do Patagónie.
Neustále hľadanie dôkazov
Odpoveď na otázku Kedy to bolo? označili niektorí vedci za svätý grál archeológie Nového sveta. Mainstreamový variant hlása, že až po maxime poslednej ľadovej doby (LGM, skratka z angl. Last Glacial Maximum), teda pred 19- až 26-tisíc rokmi. Za etablovanie ľudí v Severnej Amerike sa dlho považovala až tzv. cloviská kultúra pred 12 900 až 13 200 rokmi, hoci sa nedali vylúčiť ojedinelé skoršie prieniky ľudí do nej, najmä na Aljašku. Clovisania sa brali ako predkovia všetkých neskorších pôvodných Američanov.
Lenže časom sa objavovalo čoraz viac dôkazov prvého osídlenia Nového sveta bližšie k LGM. A niektoré, aj genetické, siahajú do doby pred LGM. Majú však rôznu váhu, nie sú jednoznačné. Príkladom je inak presvedčivý minuloročný objav kamenných nástrojov v severomexickej jaskyni Chiquihuite (Quark 10/2020) spred azda až 33-tisíc rokov. Ani tu sa nedá vyniesť konečný verdikt. V súhrne však platí, že možný príchod prvých predchodcov Američanov pred LGM treba brať vážne a skúmať.
Stopy na brehu
Vyplýva to aj z najnovšieho variantu na túto tému. Zaslúžil sa oň pätnásťčlenný anglo-americký tím Matthewa Bennetta z Bournemouthskej univerzity v Poole (Veľká Británia) a Daniela Odessa z Národného parku White Sands (Biele piesky) v Hollomane (štát Nové Mexiko, USA). Štúdiu uverejnili v časopise Science. V spomenutom národnom parku na juhu strednej časti Nového Mexika našli v sedimentoch pri brehu dávno vyschnutého jazera Otero zreteľné odtlačky ľudských nôh, celkove v siedmich horizontoch oddelených vrstvami so semenami. Podľa datovania viacerými metódami súvrstvie prekrýva dobu pred 21- až 23-tisíc rokmi, teda v druhej polovici LGM. Ľadovce vtedy uzavreli cestu nádejným migrantom zo Sibíri cez Aljašku do Nového sveta vnútrom západnej Kanady aj pozdĺž tichomorského pobrežia. Ľudia z White Sands tak zrejme prišli do Severnej Ameriky dávno pred LGM. O ich identite zatiaľ nevieme nič. Iba to, že dlhodobo obývali krajinu s viacerými veľkými cicavcami, ako boli mamuty, obrie pozemné leňochy, byvoly a ťavy, teda tzv. megafauna, ktorá tam vtedy žila a ktorej prítomnosť (a menších najmä psovitých, ale tiež mačkovitých šeliem) prezrádzajú rovnako zreteľné odtlačky chodidiel v skúmaných horizontoch.
Zdeněk Urban
