Na začiatku januára, presne 4. januára o 8:00 h, dosiahne Zem svoju najbližšiu vzdialenosť od Slnka. Hovoríme, že Zem sa nachádza v perihéliu. Pre tento rok to znamená, že vzdialenosť Zeme od Slnka bude v tom okamihu 147 104 100 km.
Pojem perihélium je zložený z gréckeho slova peri, čo znamená blízko, a helios, čo označuje Slnko. Opakom perihélia je afélium – vtedy sa Zem nachádza najďalej od Slnka na svojej obežnej dráhe okolo neho. Pre zaujímavosť – afélium dosiahne Zem tento rok 5. júla – vzdialenosť Zem – Slnko bude 152 099 100 km. Podobne v prípade dvojice Mesiac – Zem používame pojmy perigeum, keď je Mesiac k Zemi najbližšie, a apogeum, keď je od Zeme najďalej.
V januári hneď začiatkom mesiaca pozorovateľov na severnej pologuli poteší výdatný meteorický roj Kvadrantidy. Ten vrcholí v noci z 3. na 4. januára. Mesiac sa bude nachádzať len tesne po nove a ideálne podmienky na pozorovanie nastanú v druhej polovici noci. Na snímke sú Kvadrantidy zachytené zo Sardínie v januári 2020, foto Tomáš Slovinský.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je pozorovateľný v prvej polovici januára po západe Slnka nad juhozápadným obzorom. V druhej časti mesiaca sa k Slnku priblíži natoľko, že pre nás nebude pozorovateľný a jeho jas sa stratí v žiare Slnka. Venuša začiatkom januára prechádza z nočnej na rannú oblohu – počas prvých januárových nocí bude pre nás nepozorovateľná, v druhej polovici mesiaca ju však budeme môcť vidieť krásne sa vynímať na rannej oblohe pred východom Slnka. Mars v tomto mesiaci môžeme tiež vidieť na rannej oblohe pred východom Slnka. Spoločne s Venušou a Mesiacom sa budú 29. januára nachádzať v súhvezdí Strelec.
Jupiter si môžeme vychutnať vo večerných hodinách, keď už Slnko bude pod obzorom. Vďaka jeho jasnosti ho určite neprehliadneme. Saturn nájdeme počas celého mesiaca v súhvezdí Kozorožec. Pozorovateľný je tiež po západe Slnka. Zapadá o čosi skôr ako Jupiter – aj preto ho nájdeme na oblohe o čosi nižšie. Urán nájdeme v súhvezdí Baran. Pozorovateľný je v druhej polovici noci. Spočiatku od približne tretej hodiny v noci, neskôr vychádza nad obzor o čosi skôr, a tak je pozorovateľný už od jednej v noci. Neptún s pomocou ďalekohľadu môžeme vidieť začiatkom januára od desiatej večer, na záver mesiaca bude vychádzať o dve hodiny skôr.
Januárové Kvadrantidy
Aj v januári sa môžeme tešiť na noci spestrené meteormi. Od 1. do 12. januára môžeme na oblohe pozorovať meteorický roj Kvadrantidy (alebo tiež Bootidy). Patria do trojice najvýraznejších. Ich zenitová hodinová frekvencia (ZHR) – teda počet meteorov za hodinu – je aj tento rok odhadovaná číslom 120. Táto bohatá aktivita však trvá len niekoľko hodín počas maxima ich aktivity. Preto si ich pozorovanie nenechajme ujsť v čase maxima, a to 3. januára. V tomto období bude Mesiac krátko po nove, a tak nebude rušiť pozorovanie.
Radiant roja sa nachádza v teraz už neexistujúcom súhvezdí Nástenný kvadrant. Jeho územie bolo v roku 1922 rozdelené medzi súhvezdia Pastier, Herkules a Drak. V súčasnosti označujeme za miesto radiantu Kvadrantíd práve súhvezdie Pastier. Najbližšou hviezdou k jeho radiantu je hviezda Nekkar. Meteorické častice vletúvajú do zemskej atmosféry relatívne rýchlo – rýchlosťami 42,2 kilometra za sekundu.
Kvadrantidy sú posledným z veľkých rojov, pri ktorom sme nevedeli určiť materské teleso. Keď bola v roku 1985 objavená kométa 96 P/Machholz, pripisovali sme vznik Kvadrantíd práve jej. Od roku 2003 však považujeme za pravdepodobné, že za ich vznikom stojí fragment už 500 rokov neexistujúcej kométy s označením 2003 EH1. Ďalšou zaujímavosťou je, že gravitačným pôsobením planéty Jupiter sa tento prúd častíc Kvadrantíd postupne vzďaľuje od Zeme. To môže napokon zmeniť ich dráhu natoľko, že sa nebudú pretínať s dráhou Zeme vôbec. Z tohto dôvodu vedci odhadujú životnosť tohto meteorického roja do roku 2400.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
