Berieme ich automaticky a ich prítomnosť si nijako mimoriadne neuvedomujeme. Sprevádzajú nás doslova každú minútu. Bez nich by sme nevedeli vykonávať rutinné činnosti ako rozprávanie, prehĺtanie či jedenie a rozhodne by sme sa necítili komfortne. Majú svoje miesto v spoločenskom vnímaní aj v medicíne. Reč je o nenápadných telesných tekutinách – slinách.
Sliny sa vylučujú prostredníctvom troch párov hlavných slinných žliaz a produkujú ich acinárne bunky. Slinné žľazy patria do skupiny exokrinných žliaz, čo znamená, že svoj produkt nevylučujú do krvi. Príušné, teda parotídové slinné žľazy sú najväčšie a prispievajú k celkovému objemu sliny približne 20 až 25 %. Podsánkové, submandibulárne žľazy zabezpečujú 70 až 75 % celkového objemu. Podjazykové, čiže sublinguálne slinné žľazy poskytujú najmenší objem sliny približne do 5 %.
Okrem hlavných žliaz nám sliznicu úst pokrýva veľké množstvo malých, minoritných žliaz, ktorých vyprodukované množstvo slín je, čo sa týka celkového objemu, zanedbateľné, ale sú podstatné pre tvorbu a udržiavanie biofilmu v ústach. Okrem spomínaných žliaz rozlišujeme tiež Von Ebnerove žľazy nachádzajúce sa na jazyku.
Ľudské telo denne vytvorí približne do 1,5 litra slín v závislosti od veku, pohlavia, prijatých tekutín a zdravotného stavu. V priebehu dňa je produkcia slín najväčšia a postupne k večeru klesá. Fyziologické, automatické vylučovanie slín je ovládané autonómnym nervovým systémom, teda súhrou sympatikového a parasympatikového nervového systému. Samozrejme, samotné slinenie je závislé aj od mnohých faktorov, ako sú príjem tekutín, fyzická aktivita, prežívaný stres a emócie (súvisiace práve s ovládaním nervovým systémom) či zdravotný stav.
Keď sa slinky zbiehajú
Ten pocit, keď ideme len tak po ulici a zrazu zacítime naše obľúbené jedlo, je neopísateľný. Aj takýmto spôsobom dochádza k stimulácii rôznych receptorov, napríklad chemoreceptorov, ktoré vyvolávajú tvorbu slín. Rovnako to platí aj v prípade, keď dané jedlo vidíme, či sledujeme konzumáciu takéhoto jedla. Všetky tieto podnety podnecujú chuť do jedla, čo len opätovne stimuluje tvorbu a vylučovanie slín. Nám napokon neostáva nič iné, len si na niečom dobrom pochutnať.
Samotnou konzumáciou jedla nastáva ďalší typ stimulácie slinenia, a to mechanický. Prežúvanie potravy a podráždenie chuťových pohárikov dráždi slinné žľazy, ktorým neostáva nič iné, iba produkovať ďalšie sliny. Týmto spôsobom sa začína ďalšia kaskáda reakcií v tele, ktorá súvisí s trávením potravy, pri ktorom hrajú aj sliny nezastupiteľnú úlohu.
Základné zloženie
Hlavnou zložkou sliny je voda, tvorí ju približne až z 98 %. Medzi ďalšie zložky patria rôzne proteíny (napr. mucíny či enzýmy), ióny (napr. sodík, draslík, vápnik, fluór, fosfát, chloridy či hydrogénuhličitany), rastový faktor alebo bunky.
Zloženie slín pochádzajúcich z jednotlivých žliaz sa navzájom odlišuje. Kým parotídové žľazy vylučujú seróznu slinu, v podsánkovej a podjazykovej môžeme nájsť seromukózny sekrét s odlišným pomerom seróznej a mukóznej zložky v oboch týchto žľazách.
Zloženie celkových slín, pochádzajúcich zo všetkých žliaz prítomných v ústach, predstavuje zmes tekutiny zo slinných žliaz, proteínov, gingiválnej krevikulovej tekutiny (produkt parodontu a séra), hlienov (mucínov), produktov bielych krviniek, zložiek pochádzajúcich z krvného systému a mikroorganizmov.
Tak ako vylučovanie slín ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, tak tieto faktory vplývajú aj na ich zloženie. Znížený príjem tekutín má za následok tvorbu hustých slín s menším obsahom vody a vyššou koncentráciou proteínov. Jednotlivé zložky slín definujú aj ich funkciu, pričom tieto zložky spolu navzájom súvisia. Môžu vykonávať niektoré úlohy spoločne, prípadne prítomnosť jednej zložky v slinách ovplyvňuje činnosť druhej a podobne.
V neposlednom rade sú sliny veľkým zdrojom nukleových kyselín, a to tak ľudských, ako aj mikrobiálnych, teda vieme v nich detegovať ľudské, bakteriálne aj vírusové gény. Okrem bakteriálnych buniek obsahujú sliny naše vlastné ľudské bunky pochádzajúce z vnútornej, tzv. bukálnej, sliznice úst.
Užitočná tekutina
Sliny hrajú v našom živote nezastupiteľnú úlohu a vykonávajú veľké množstvo funkcií. Zabezpečujú tvorbu ochrannej vrstvy na povrchu úst, neutralizujú kyseliny, čistia ústnu dutinu, remineralizujú zubný povrch, zvlhčujú jedlo, štartujú trávenie potravy a pôsobia antibakteriálne, čím prirodzene chránia pred vznikom zubného kazu.
Funkčnosť slín je priamo ovplyvnená ich zložením. Okrem mechanického spracovania potravy v ústach zubami a jazykom začínajú sliny svojím zložením aj chemické trávenie skonzumovaného jedla. Obsahujú enzým alfa-amylázu, známy aj pod názvom ptyalín, ktorý rozkladá polysacharid škrob na jednoduchšie časti – dextrín a maltózu.
Alfa-amyláza sa tvorí výlučne v príušnej žľaze a ostatné žľazy ju neprodukujú. Prostredníctvom slín sa začína aj trávenie tukov, ktoré zabezpečuje enzým linguálna čiže jazyková lipáza. Tá sa tvorí najmä vo Von Ebnerových žľazách. Tento enzým je však schopný vykonávať svoju funkciu len pri nižšom pH. Zistilo sa, že množstvo lipázy v slinách pozitívne koreluje s BMI (body mass index) a súvisí s preferenciou jedál s vyšším obsahom tuku.
Ochranná funkcia
Antimikrobiálne ochranné vlastnosti slín sú tiež dané ich zložením. Napríklad prítomnosť enzýmu lyzozým a iných proteínov, ako sú laktoferín, histatíny či sekrečný imunoglobulín A, chránia pred inváziou mikroorganizmov viacerými mechanizmami. Sú schopné narúšať bakteriálnu stenu, zachytávajú železo nevyhnutné pre existenciu mikroorganizmov alebo zabraňujú zhlukovaniu mikroorganizmov, a tým aj kolonizácii baktérií.
Ochrannú funkciu vykonávajú aj mucíny, ktorých existuje viacero druhov a väčšinu z nich produkujú výlučne príušné a podsánkové žľazy. Niektoré z nich slinám dodávajú gélovitú, tzv. viskóznu štruktúru, ktorú mávajú aj sekretujúce sa hlieny vylučované v iných častiach tela. Sliny tak vytvárajú ochranný povlak, akúsi pomyselnú bariéru na povrchu úst a zubov, a tak ich chránia pred poškodením, inváziou mikroorganizmov a vznikom zubného kazu. Sliny fungujú ako pufrovací systém, ktorý neutralizuje kyseliny, udržiava pH úst, čím bráni vzniku erózie zubov a zubného kazu.
Udržiavanie pH
Hodnota pH slín sa pohybuje v rozmedzí okolo 6,8 až 7,4. S tým úzko súvisí integrita a mineralizácia zubov, ktorá klesá v prítomnosti kyslého pH v ústach. Pokles tejto hodnoty, resp. vznik kyslého prostredia narúša homeostázu a môže viesť k vzniku zubných erózií. Sliny sa usilujú udržiavať neutrálnu, prípadne veľmi mierne zásaditú hladinu pH napríklad tým, že obsahujú bikarbonátové ióny, ktoré viažu vodíkové protóny, a tak znižujú vplyv kyslého prostredia. Zaujímavý je aj príklad, keď sa v prípade zvracania začnú ľuďom vo veľkom tvoriť sliny. Takto sa organizmus snaží chrániť zuby a celú ústnu dutinu pred invazívnym vplyvom kyslého prostredia žalúdka.
Remineralizáciu zubov zabezpečuje obsah iónov, pričom stimulácia slinenia vedie k vyššiemu obsahu minerálov v slinách. Publikované štúdie poukázali na skutočnosť, že sledovanie prietoku slín predstavuje vhodný indikátor ich ochranných vlastností. Nie vždy však dostatočné množstvo slín automaticky znamená aj to, že má jedinec zabezpečenú vysokú ochranu. Podstatná je prítomnosť správneho kokteilu všetkých súčastí slín.
Mgr. Katarína Janšáková, PhD.
Fyziologický ústav Lekárskej fakulty UK v Bratislave
Foto autorka
Článok vyšiel v nadväznosti na riešený projekt podporený grantom VEGA 1/0802/20.
