Vývoj neustále napreduje aj v oblasti dopravy, ktorá sa snaží vyhovieť našim často protichodným nárokom. Otázka je, nakoľko sme my pripravení prispôsobiť svoje nároky novej realite.
Na začiatku poháňala vývoj dopravy jednoduchá túžba po rýchlosti. Pocestných vystriedali jazdci, jazdcov šoféri, rušňovodiči, piloti. K rýchlosti sa pridali požiadavky pohodlnosti a bezpečnosti. Cestujúci sa chceli dostať do cieľa nielen čo najskôr, ale aj nezranení pri nehodách a neolúpení zbojníkmi či pirátmi. V súčasnosti je to ešte oveľa zložitejšie.
Protichodné nároky
Súčasník sa tiež chce dostať do cieľa čo najskôr, bezpečne a pohodlne. Zároveň však nechce, aby pritom uviazol v kolóne, ktorú v špičke vytvorí masa iných súčasníkov vedených rovnakými pohnútkami. Všetci od dopravy očakávajú, že bude čo najtichšia, požadujú, aby dopravné trasy nekazili scenériu mesta či krajiny, zároveň však aby ich doprava doviedla, kamkoľvek si zmyslia. Nechcú, aby bola premávka spojená s vypúšťaním skleníkových plynov alebo iným poškodzovaním prostredia. Spoliehajú sa na to, že bežné úkony, akým je nakupovanie, vykonajú z domu bez nutnosti cestovať k obchodu – lenže iba preto, lebo tovar dopraví rýchla a hustá sieť zásielkových služieb a kuriérov rovno pred ich dvere… Takúto zmes protichodných očakávaní sotva vyrieši nejaký zázračný vynález.
Žiaden prevratný skok sa ani nedá očakávať automaticky. Ako pred časom pripomenul časopis The Economist, posledným naozaj významným pokrokom v doprave bol nástup komerčnej prúdovej leteckej dopravy v 50. rokoch 20. storočia, možno ešte s výnimkou japonských vysokorýchlostných vlakov. Odvtedy boli všetky zlepšenia pri všetkých druhoch dopravy skôr postupné. Napríklad lietadlo Boeing 787 Dreamliner je ľahšie a úspornejšie ako jeho predchodcovia, Airbus A380 je väčší a obe lietadlá využívajú najnovšie počítačové vybavenie na letovú prevádzku. Ani jeden z nich sa však zásadne nelíši od prvej generácie komerčných lietadiel. A to isté by sa dalo povedať aj o autách, lodiach, vlakoch, ba dokonca aj o bicykloch – všetky určite vyzerajú inak a fungujú oveľa lepšie, ale nemusia nutne šokovať niekoho, kto bol prítomný pri ich vynájdení. Podľa autorov úvahy budú ďalším takým veľkým skokom autonómne autá, čiže autá, ktoré nepotrebujú šoféra.
Autá bez šoféra
Hoci o ich význame pre budúcnosť dopravy niet pochýb, predpovede, podľa ktorých budú už v roku 2020 autonómne autá pevne ukotvené v dopravných systémoch veľkých miest, sa ukázali ako značne predčasné. Dlhoročný šéf dopravných systémov New Yorku a autor knihy Nikto za volantom Samuel Schwartz autonómne autá propaguje, vidí však aj negatíva. Bude to revolúcia v tom, ako sa pohybujeme. Môže to byť dobré, môže to byť zlé, môže to byť škaredé. Prostredníctvom autonómnych vozidiel by sme mohli ponúknuť oveľa viac verejnej dopravy. To je jeden z pozitívnych výsledkov, uviedol S. Schwartz pri príležitosti vydania svojej knihy v roku 2019. Negatívne dosahy však môžeme očakávať, ak nezmeníme svoje správanie: všetci budú cestovať autonómnymi vozidlami, odvezú sa autom do práce, povedia autu, aby išlo domov, a potom ich na konci dňa vyzdvihlo. Zdvojnásobí sa počet najazdených kilometrov.
Problémom podľa S. Schwartza je napríklad aj to, že rôzne bezpečnostné systémy sa vyvíjajú prednostne ako výbava autonómnych áut namiesto toho, aby zlepšili vlastnosti už existujúcich vozidiel. Vyzdvihujeme skutočnosť, že bude menej úmrtí na cestách, a to je pravda. Ale oveľa menej úmrtí v cestnej premávke by sme mohli dosiahnuť mnohými zariadeniami, ktoré budú v autonómnych vozidlách, ako sú automatické brzdenie, systémy na predchádzanie kolíziám, monitorovanie mŕtveho uhla a kontrola jazdných pruhov. Životy by sme mohli zachrániť už teraz.
Nástup autonómnych vozidiel dostupných pre každého by mohol znamenať aj krok späť od propagovaných zdravších foriem pohybu, ako sú bicykel, chôdza, ale aj hromadná doprava. Nehovoriac o tom, že z hľadiska stroja nelogické správanie sa ľudí – chodcov na ulici predstavuje stále nedoriešený problém. Obávam sa, že priemysel autonómnych vozidiel, ktorý by mohol byť najsilnejším odvetvím, aké sme kedy videli, bude nakoniec diktovať, ako diktoval automobil pred 100 rokmi, keď kriminalizoval to, čo ľudia robili státisíce rokov. A to je chodenie ľubovoľným smerom, kedy sa im zachce, dodal S. Schwartz.
R, foto Pixabay