Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a fyziológa rastlín Louisa Santiaga však ukazuje, že Mayovia mali k dispozícii takmer 500 jedlých rastlín, z ktorých mnohé sú proti suchu veľmi odolné.
Dokonca aj v najextrémnejšej situácii sucha – a my nemáme dôkaz, že práve taká niekedy nastala – by 59 druhov jedlých rastlín pretrvalo, tvrdí L. Santiago. Medzi najodolnejšie rastliny, ktoré Mayovia mohli skúsiť, patria maniok s jedlými hľuzami a palmové srdcia. Ďalšou je chaya – ker, ktorý Mayovia domestikovali a ktorý teraz jedia ich potomkovia. Vedci preskúmali 497 pôvodných rastlín mayskej kultúry z hľadiska odolnosti proti suchu. Skúmali sme stravovaciu flóru celej civilizácie – letničky, trvalky, byliny, stromy, domestikované a divé druhy, uvádza S. Fedick.
Odpoveď na otázku, prečo sa mayská spoločnosť rozpadla, naďalej nemajú. Zjednodušené vysvetlenie, že sucho viedlo ku kolapsu poľnohospodárstva, však pravdepodobne podľa nich nie je pravdivé.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
