Keď kométa Lovejoy v roku 2014 preletela okolo Zeme, mala hmlistú zelenú auru – jav pozorovaný aj pri iných kométach. Vedci nedávno zistili, čo je za touto farebnou žiarou.
Predpokladalo sa, že zelená žiara pochádza z rozkladu molekuly nazývanej dvojatómový uhlík alebo diuhlík (C2). Výskumníci v laboratóriu preto použili ultrafialový laser na odstránenie atómov chlóru z molekúl tetrachlóretylénu (C2C14) a potom zostávajúcu molekulu C2 bombardovali intenzívnym svetlom. Detaily reakcií, ktoré pozorovali, boli prekvapujúce.
Namiesto absorbovania jedného fotónu svetla a následného vyžiarenia zeleného svetla pri rozpade molekuly si reakcia vyžadovala, aby molekula absorbovala dva fotóny. Jeden excituje molekulu C2 do polostabilného stavu a druhý je potrebný na to, aby sa dostala do ešte energeticky bohatšej a nestabilnejšej konfigurácie. Až potom sa rozpadá a vyžaruje zelený fotón.
Počas procesu teda C2 prechádza dvoma prechodmi, ktoré chemici zvyčajne považujú za zakázané. (Nie sú zakázané fyzikálnymi zákonmi; v laboratóriu ich len vidíme zriedkavo, pretože molekuly sú blízko seba a interagujú navzájom. Vo vesmíre sú však ďaleko od seba.) Údaje naznačujú, že vo vzdialenosti Zeme od Slnka je životnosť molekuly C2 o niečo kratšia ako dva dni. To podľa vedcov pomáha vysvetliť, prečo sa zelená žiara objavuje len v okolí hlavy kométy a nikdy nie v jej chvoste.
Zo stránky Science spracovala BP
