Maria Cavedonová a jej kolegovia z kanadskej univerzity v Calgary zistili, že karibu (v Európe známy ako sob) podniká jednu z najdlhších migrácií suchozemských zvierat. Domnievajú sa, že sklon jedinca k migrácii závisí od jeho genetického pôvodu.
Výskumníci spojili výsledky sledovania pomocou GPS a sekvenovania DNA, aby preskúmali genetické faktory ovplyvňujúce migračné správanie 139 samíc sobov žijúcich v tundre alebo lesných biotopoch na západe Severnej Ameriky. Identifikovali viac ako 50 genetických mutácií súvisiacich s migračným správaním, z ktorých 27 sa nachádzalo v génoch zapojených do mozgovej činnosti, metabolizmu tukov a energie, telesného vývoja či produkcie hormónov.
Sekvencie sa zoskupili do severských a južných subpopulácií pochádzajúcich z predkov karibu, ktoré boli počas posledného zaľadnenia uväznené na oboch stranách Skalnatých vrchov. Výskumníci zistili, že karibu s väčším podielom génov severských predkov častejšie migrovali na väčšie vzdialenosti. Migrujúce jedince prešli v priemere 250 km, čo je desaťkrát viac ako nemigrujúce soby. Výsledky poukazujú na evolučné dedičstvo z posledného zaľadnenia, keď populácie karibu zo severu museli migrovať, aby prežili v drsnom prostredí tundry, zatiaľ čo južnejšie populácie žijúce v lesoch túto potrebu nemali.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
