Súťaž BARS je vedecká súťaž pre študentov stredných škôl z celého Slovenska. Ide o expedičné projekty pod záštitou UNESCO, ktoré Slovenská akadémia vied spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR organizuje už od roku 1993.
Víťazný tím minuloročnej súťaže bude mať v lete 2022 možnosť prežiť jeden mesiac v prírode, navštíviť najstaršie lesy na Zemi, bude stopovať sibírskeho tigra, zaznamenávať živočíchy neznáme pre vedu, prispeje k ochrane najvzácnejších lesov mierneho pásma a pomôže medzinárodným vedeckým tímom vedeným Ruskou akadémiou vied. Presný termín expedície bude s víťazmi a partnermi projektu dohodnutý podľa pandemickej situácie.
Peter Vršanský, paleobiológ a vedúci projektu z Ústavu zoológie SAV v mene odbornej poroty povedal, že kvalita mnohých odovzdaných prác v ostatnom ročníku prekonala všetky doterajšie ročníky. Jednou z účastníčok, ktoré sa síce s tímom neumiestnili na najvyšších priečkach, ale jej práca zaujala odbornú porotu, bola aj Michaela Jančovičová z Gymnázia Grösslingová v Bratislave. Jej prácu vám ponúkame v skrátenej redakčnej úprave.
Prečo sa snažíme vložiť do ryže gén vitamínu A?
Jedným zo 17 hlavných cieľov Organizácie spojených národov je ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo. Napriek tomu podľa celosvetových štatistík približne 45 % úmrtí detí vo veku do päť rokov súvisí s podvýživou.
Ryža je základnou potravinou pre viac ako polovicu ľudí na svete. Pre veľmi veľkú časť populácie pritom ide o jediný zdroj živín. A to je jedným z dôvodov, prečo môžeme sledovať u ľudí žijúcich najmä v rozvojových krajinách veľký nedostatok vitamínu A. Ku konzumácii jeho zdrojov totižto nemajú prístup. Nedostatok vitamínu A je pritom najrozšírenejším vitamínovým deficitom v celosvetovom meradle a postihuje najmä deti, ktorých skladovacia kapacita pečene je príliš malá. Nedostatok tohto vitamínu môže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie viesť k závažným zdravotným problémom, ako sú ohrozenie imunitného systému, oslepnutie až smrť.
V roku 2012 WHO publikovala, že na svete žije približne 250 miliónov detí v predškolskom veku postihnutých nedostatkom vitamínu A. Jeho dodaním sa dá predísť až tretine úmrtí, čo by predstavovalo približne 2,7 milióna detí ročne vo veku do päť rokov.
Zlatá ryža
Prvá zlatá ryža (z angl. Golden rice) bola geneticky modifikovaná vložením troch génov, medzi ktorými bol aj gén z narcisu (fytoén syntáza). Táto ryža však neplnila dostatočne svoj účel, preto došlo k nahradeniu tohto génu.
Zlatá ryža 2 je geneticky modifikovaný druh ryže Oryza sativa. Tá bola modifikovaná vložením génu z kukurice s názvom rastlinná fytoén syntáza (PSY) a vložením bakteriálnej karotén desaturázy (CRTI) z baktérií pochádzajúcich z pôdy. Tieto gény umožnili rastline biosyntetizovať betakarotén v jej jedlých častiach, v endosperme. Betakarotén je provitamín vitamínu A nachádzajúci sa prirodzene v zelenine a ovocí, pričom po jeho konzumácii vzniknú v ľudskej sliznici tenkého čreva molekuly vitamínu A.
Zaviedli sa teda potrebné enzýmy, ktoré umožnili zrnám ryže spracovať molekuly prekurzora prítomné v zrne a tak priamo v nich aktivovať biochemickú cestu produkcie betakaroténu. Táto biochemická reakcia je totiž aktívna v listoch ryže, keďže pigmenty ako betakarotén sú potrebné vo fotosyntetických pletivách. Nejde tu teda o výrobu žiadnej novej látky – ide len o produkciu betakaroténu v pletive, v ktorom ho rastlina normálne neprodukuje.
Michaela Jančovičová
Gymnázium Grösslingová v Bratislave
