Tím astronómov využívajúci ďalekohľad VLT (Very Large Telescope) na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile našiel dôkazy prítomnosti ďalšej planéty obiehajúcej okolo hviezdy Proxima Centauri – najbližšej hviezdy k nášmu Slnku.
Tento kandidát na novú exoplanétu je už tretím telesom objaveným v tomto systéme a zatiaľ najmenej hmotným známym objektom na obežnej dráhe okolo hviezdy najbližšej Slnku. S hmotnosťou len jednej štvrtiny hmotnosti Zeme patrí k najľahším extrasolárnym planétam, aké boli doteraz objavené.
Proxima d
Tento objav ukazuje, že náš najbližší hviezdny sused je zrejme obklopený viacerými zaujímavými novými svetmi, ktoré sú už teraz v dosahu našich prístrojov a v budúcnosti ich budeme podrobne skúmať, vysvetľuje astronóm João Faria z Instituto de Astrofísica e Ciências do Espaço v Portugalsku. Novoobjavená planéta dostala označenie Proxima d. Obieha okolo hviezdy Proxima Centauri raz za 5 dní vo vzdialenosti asi 4 milióny kilometrov, teda približne desaťkrát bližšie, než sa pohybuje planéta Merkúr okolo Slnka. Obežná dráha Proximy d leží bližšie, než sa nachádza obývateľná zóna materskej hviezdy, čo je oblasť okolo hviezdy, v ktorej by na povrchu kamennej planéty mohla existovať kvapalná voda.
V systéme Proxima Centauri sú už známe dve ďalšie planéty: Proxima b s hmotnosťou porovnateľnou so Zemou, ktorá obieha v obývateľnej zóne okolo hviezdy raz za 11 dní, a dosiaľ nepotvrdený kandidát Proxima c, ktorému obeh trvá dlhých 5 rokov. Proxima b bola objavená pred niekoľkými rokmi pomocou prístroja HARPS a ďalekohľadu s primárnym zrkadlom s priemerom 3,6 metra, ktorý pracuje na observatóriu na Cerro La Silla.
Existencia najnovšej planéty bola potvrdená v roku 2020 prístrojom ESPRESSO (Echelle Spectrograph for Rocky Exoplanets and Stable Spectroscopic Observations) na jednom zo štyroch ďalekohľadov VLT s primárnym zrkadlom s priemerom 8,2 metra. Astronómovia si všimli signál, ktorý mohlo spôsobiť teleso s obežnou dobou asi 5 dní. Vzhľadom na to, že signál bol veľmi slabý, museli členovia tímu vykonať ďalšie pozorovania, aby potvrdili, že ide skutočne o planétu, a nie iba o poruchy vyvolané správaním sa samotnej hviezdy.
Úspešná metóda hľadania
S hmotnosťou asi jednej štvrtiny hmotnosti Zeme je Proxima d doteraz najmenej hmotná extrasolárna planéta zaznamenaná metódou merania radiálnych rýchlostí, t. j. rýchlostí v smere zorného lúča – teda v smere k nám/od nás.
Technika pozorovaní je založená na sledovaní drobných periodických zmien rýchlosti pohybu hviezdy spôsobených vzájomným gravitačným pôsobením pri obehu planéty. Efekt, ktorý Proxima d vyvoláva, je však taký malý, že hviezda sa vďaka nemu pohybuje od nás a k nám rýchlosťou len 40 centimetrov za sekundu (teda 1,44 kilometra za hodinu). Ide o veľmi dôležitý míľnik, upozorňuje Pedro Figueira, špecialista pracujúci s prístrojom ESPRESSO. Ukazuje sa, že metóda merania radiálnych rýchlostí má potenciál odhaliť celú populáciu málo hmotných exoplanét porovnateľných so Zemou, pri ktorých sa predpokladá, že patria k najpočetnejším v našej Galaxii, a ktoré potenciálne môžu mať prostredie vhodné pre život, ako ho poznáme.
Do pátrania po cudzích svetoch sa v budúcnosti zapojí aj nový ďalekohľad ELT (Extremely Large Telescope), ktorý ESO buduje v čilskej púšti Atacama na hore Cerro Armazones. ELT sa stane veľmi dôležitým prístrojom na objavovanie a štúdium mnohých ďalších planét v okolí blízkych hviezd.
RNDr. Zdeněk Komárek
