Špicbergy alebo po nórsky Svalbard sú ostrovy ležiace medzi 74° a 81° severnej šírky a 10° a 34° východnej dĺžky v Severnom ľadovom oceáne. Tieto ostrovy sú najsevernejšou časťou Nórska a Európy a zároveň miestom ukrývajúcim jeden z najcennejších trezorov na tejto planéte.
Biodiverzita, čiže rozmanitosť rastlín, najmä kultúrnych plodín dôležitých pre výživu a poľnohospodárstvo, je základom pre výrobu potravín a umožňuje prispôsobiť sa klimatickým a populačným zmenám, ktoré nás s určitosťou čakajú. Organizácia Spojených národov (OSN) predpovedá, že globálna populácia vzrastie zo 7,8 miliardy obyvateľov v roku 2020 na 9,7 miliardy do roku 2050. Meniace sa vzorce počasia spôsobujú zmeny vegetačných období a životného prostredia, čo má vplyv aj na kultúrne plodiny, ktoré pestujeme.
Semená v sebe nesú dôležitú genetickú výbavu, ktorú vedci a šľachtitelia využívajú pri tvorbe nových odrôd na zlepšenie ich vlastností a výnosu alebo odolnosti proti chorobám poľnohospodárskych odrôd. Preto sú svetové génové banky zálohou a prvou líniou ochrany pred vonkajšími vplyvmi, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Vo svete je ich rozptýlených približne 1 700 a ich hlavnou úlohou je zachovanie čo najširšej rôznorodosti druhov a dlhodobé uchovávanie semien nielen kultúrnych, ale aj divorastúcich druhov rastlín. Časom však vedci zistili, že génové banky ovplyvňujú rôzne vonkajšie podmienky, a preto vznikla myšlienka vybudovať celosvetovú zálohu zálohy.
Globálny depozit semien
Svalbard Global Seed Vault (SGSV) funguje ako bezpečný globálny depozit a záloha vzoriek semien pre humanitárne účely. Je súčasťou medzinárodného systému na zachovanie genetickej rozmanitosti rastlín, ktorý riadi Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Aj keď SGSV môže mať úlohu aj v prípade globálnej katastrofy, jeho hodnota sa považuje za oveľa väčšiu – je ňou poskytnutie zálohy jednotlivým zbierkam semien v prípade, že pôvodné vzorky a ich duplikáty v konvenčných svetových génových bankách sa stratia v dôsledku prírodných katastrof, ľudských konfliktov, meniacich sa politík, zlého hospodárenia alebo akýchkoľvek iných okolností.
Trezor založil Cary Fowler, americký poľnohospodár a bývalý výkonný riaditeľ organizácie Global Crop Diversity Trust (v súčasnosti Crop Trust) v spolupráci s poradnou skupinou pre medzinárodný poľnohospodársky výskum (CGIAR). Základný kameň trezoru bol položený 19. júna 2006 premiérmi Nórska, Švédska, Fínska a Dánska. Náklady na výstavbu vo výške 9 miliónov USD boli v plnej miere financované nórskou vládou. Nórsko a Crop Trust sú v súčasnosti zodpovedné za udržiavanie prevádzkových nákladov trezoru, zatiaľ čo vlády z celého sveta a nadácia Bill & Melinda Gates Foundation poskytujú primárne zdroje financovania trezoru. Crop Trust, samozrejme, víta dary zo všetkých sektorov. Medzi súčasných darcov patria vlády rozvojových a rozvinutých krajín, občianska spoločnosť (nadácie), súkromný sektor, organizácie poľnohospodárov aj jednotlivci. Slovenská republika podporila SGSV sumou vo výške 20 000 €.
SGSV bol slávnostne otvorený 26. februára 2008 za prítomnosti predsedu vlády Nórska Jensa Stoltenberga, predsedu Európskej únie Josého Manuela Barrosa, generálneho riaditeľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Jacqua Dioufa a nositeľky Nobelovej ceny za mier Wangari Maathaiovej.
Ekologický chladiaci systém
SGSV sa nachádza na úbočí hory Plateau tesne nad letiskom v meste Longyearbyen, vo výške 130 metrov nad morom. Nadmorská výška je dostatočná aj v prípade zvýšenia morskej hladiny na maximálnu výšku v prípade roztopenia všetkých ľadovcov a snehu na Zemi. Vstupný portál tvorí betónová stavba vysoká 8 metrov a široká 2,5 m, ktorá získala štatút globálnej ikony čiastočne vďaka inštalácii umeleckého diela s osvetlenými vláknami, ktoré vytvoril nórsky umelec Dyveke Sanne.
Samotné skladovacie priestory pozostávajú z troch hál, z ktorých každá má základňu merajúcu 9,5 × 27 metrov a vedie k nim 100 m dlhý vodotesný tunel. V každej hale je možné umiestniť asi 1,5 milióna vzoriek semien, čo spolu tvorí celkovú kapacitu 4,5 milióna vzoriek semien. Skladovacie priestory sa nachádzajú vnútri hory, kde permafrost vykazuje stabilnú teplotu okolo -4 °C a je schladzovaný na -18 °C efektívnym a ekologickým chladiacim systémom podľa štandardov používaných v génových bankách vo svete.
Elektrickú energiu poskytuje verejná elektráreň v Longyearbyene. SGSV je vybavený aj generátormi, ktoré dodávajú elektrinu v prípade výpadku energie a navyše permafrost by mal udržať semená v zmrazenom stave počas dlhšieho obdobia, keby absentovalo umelé dochladzovanie. Aj keď Špicbergy sú tiež ovplyvňované globálnym otepľovaním, ešte vždy sa očakáva, že zostanú jedným z najchladnejších miest na svete.
Slovenská záloha
V čase písania tohto článku (marec 2022) bolo v SGSV uložených celkovo 1 125 419 semenných vzoriek rastlín, ktoré tvoria 5 481 druhov z 89 štátov sveta. Počas roka sú určené len tri termíny, kedy môžu vkladatelia uložiť svoje vzorky a pri vklade môžu svoje vzorky sprevádzať maximálne za prvé vstupné dvere. Prísne bezpečnostné opatrenia dovoľujú ďalej vstúpiť len určeným osobám a obsluhujúcemu personálu. V roku 2019 sa do trezoru prvýkrát uložilo aj 630 vzoriek zo Slovenskej republiky. Ďalší vklad sa uskutočnil v tomto roku 14. februára 2022. V súčasnosti sa v trezore nachádza 1 082 vzoriek slovenského pôvodu, ktoré predstavujú 897 obilnín, 22 olejnín, 4 pseudoobilniny a 159 vzoriek strukovín.
Depozit a odoslanie vzoriek zabezpečujú pracovníci Génovej banky SR vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktorý patrí pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum. Pracovníci pred odoslaním vzorky vysušia na 7 % vlhkosť a vákuovo ich zabalia do špeciálne navrhnutých vzduchotesných trojvrstvových hliníkových vreciek. Každá vzorka obsahuje približne 500 životaschopných semien. Potom sa vložia do špeciálnych vodotesných boxov odolných proti zmenám teplôt a zapečatia.
Nepretržitá kontrola
Po leteckom doručení na Špicbergy preskenujú boxy ešte na letisku v Longyearbyen v rámci povinných postupov za účelom bezpečnostnej kontroly, aby sa do trezoru nedostalo niečo, čo tam nepatrí, a následne ich privezú ku vchodu do samotného trezoru. Pred vkladom ich pracovníci SGSV označia samolepiacimi štítkami s čiarovým kódom a ďalšími informáciami. Tohtoročnou novinkou je aj pripevnenie filmových pásov vyvinutých nórskou spoločnosťou Piql, ktoré obsahujú záznamy o identite semien a iné cenné informácie. Tým sa zabezpečí, že tieto informácie sa nestratia ani v prípade narušenia alebo zničenia dátových systémov.
V poslednom kroku prevezú vzorky do jednej z troch skladovacích hál, kde ich uložia na pripravené regálové systémy. Nepretržitú kontrolu trezoru má na starosti Statsbygg, podnik verejnej správy, ktorý má na Špicbergoch stálu kanceláriu. Pomocou zavedených systémov dohľadu a monitorovania zaisťuje, že semená sú uchovávané v bezpečí, suchu chlade pri stabilnej teplote -18 °C. Monitoring potrebnej životaschopnosti, klíčivosti semien a prípadných plánov regenerácie zostáva zodpovednosťou vkladateľa, pretože vzorky uložené v trezore pochádzajú z rovnakých šarží, ktoré sú uložené a pravidelne monitorované v génovej banke.
Text a foto René Hauptvogel
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
