Koľko neúspešných nápadov pripadá na jeden prevratný vynález? Takúto štatistiku pravdepodobne nikto nezostaví. Pomer však tušíme všetci: neexistuje oblasť techniky, ktorej vývoj by bol len zoznamom triumfov. Ani doprava nie je výnimkou.
Do slepých uličiek vedú rôzne cesty. Nápady, ktoré sa nedajú uskutočniť, alebo sa nakoniec ukážu ako príliš komplikované a nákladné, môžu byť výsledkom obyčajnej hry, inokedy je za nimi snaha vážne riešiť nejaký problém. Celkom zbytočné sú však naozaj len málokedy.
Rosa a rakety
Hrdina satirického románu francúzskeho spisovateľa Cyrana de Bergerac Štáty a ríše na Mesiaci cestoval na Mesiac najprv pomocou fliaš s rosou pripevnených k opasku: vyparujúca sa rosa stúpala nahor a cestovateľ (tiež menom Cyrano) spolu s ňou… Zatiaľ čo tento prvý kozmický let možno ešte nazvať poéziou, druhá cesta hrdinu na Mesiac popísaná v tej istej knihe bola už celkom moderná: Cyrano cestoval na plavidle, na ktoré boli (omyom) pripevnené rakety pôvodne určené na ohňostroj.
Slávny autor Vesmírnej odysey Arthur C. Clarke o 300 rokov neskôr vyhlásil knihu z roku 1657 za prvý opis letu do vesmíru na raketový pohon a Cyrana za vynálezcu raketoplánu. Tento názor dosiaľ nikto nenapadol, ale to ani nie je podstatné. Poézia a veda si skrátka môžu byť bližšie, než by sa zdalo. Mimochodom, A. C. Clarke, ktorý v jednej zo svojich kníh v podstate realisticky rozpracoval nápad postaviť výťah zo Zeme na obežnú dráhu, to musel veľmi dobre vedieť aj sám. A nedokazujú to len záľahy nových a nových obojživelných autobusov, motorových kolobežiek, segwayov a vozidiel so všemožnými bizarnými dizajnami, ktoré sa neustále objavujú. Niektoré dopravné úlety začínali ako vážne mienené pokusy o pokrok.
Pneumatické metro
Ak si myslíte, že potrubná pošta vznikla najprv ako prostriedok na doručovanie zásielok a až neskôr niekomu napadlo vyskúšať si to s ľuďmi, v prípade New Yorku to bolo presne naopak. Prvé metro v USA bolo dielom vynálezcu Alfreda Beacha a podľa časopisu New Scientist, ktorý pred časom zhrnul niektoré z podobných technických podivností, to bola doslova bomba. Prvý tunel pre pneumatickú hromadnú dopravu sa začal raziť v roku 1869 a v roku 1870 sa už prví cestujúci odviezli po 95 metrov dlhej trase vedúcej popod Broadway. Vagón cez tunel s priemerom 2,4 metra poháňalo mohutné dúchadlo s názvom Western Tornado, ktoré celý vláčik po zaradení spiatočky nasávalo naspäť.
Čudesný vynález najprv vyvolal veľký záujem – počas prvého roku prevádzky sa predalo asi 400-tisíc lístkov. Problém bol iba v tom, že tento dopravný prostriedok sa nikdy nestal skutočným dopravným prostriedkom – pre Newyorčanov zostal skrátka atrakciou. Už v roku 1873 bol A. Beach nútený opustiť plány na predĺženie trate o 8 kilometrov do Central Parku a svoj podnik pre nedostatok financií zavrel. Nápad však nezmizol bez stopy. Prežil v podobe systému pneumatickej potrubnej pošty, ktorý v New Yorku fungoval až do roku 1953.
Súhra okolností
Hyperloop Elona Muska, ktorý jeho kritici tiež zaraďujú medzi bláznivé projekty, kombinuje vlastnosti pneumatickej dráhy s vlakmi magneticky levitujúcimi nad koľajnicami. Francúzsky Aérotrain zasa sľuboval pohodlie a rýchlosť levitácie na vzduchovom vankúši bez toho, aby si vyžadoval také obrovské náklady ako moderné supervlaky. Vozidlo vyvinuté v roku 1965 bolo poháňané turbodúchadlami s kanálovými vrtuľami a na vzduchovom vankúši na betónovej trati v tvare obráteného T sa pohybovalo naozaj rýchlo. Jedna z jeho neskorších verzií (I-80 HV) dosiahla v roku 1974 svetový rýchlostný rekord pre pozemné vznášadlá – 430,4 kilometra za hodinu. Vozidlá navyše dokázali rýchlo spomaľovať a zrýchľovať, čo znamenalo, že by sa hodili aj na budúce mestské trate s nahusto rozmiestnenými zastávkami.
Technológia Aérotrain patrí medzi tie, ktoré sa napokon neujali nie preto, že by boli chybné či nepraktické, išlo skôr o súhru nešťastných okolností. V roku 1975 predčasne zomrel hlavný inžinier projektu Jean Bertin a posledným úderom pre projekt, ktorý trpel nedostatkom financií, bolo rozhodnutie francúzskej vlády investovať do stavby vysokorýchlostnej železničnej siete TGV. Posledný funkčný prototyp Aérotrain I-80 sa po skúšobnej trati prešiel v decembri 1977 a celý projekt potom zanikol.
R
