Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia.
Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej polovici Eurázie spolunažíval aspoň jeden ďalší ľudský druh, denisovania (dosiaľ bez striktného vedeckého mena). Analýzy DNA z fosílií ukázali, že tieto tri ľudské druhy sa občas krížili. Potvrdili to aj porovnávania s DNA súčasných ľudí, už výlučne sapientov – ešte vždy v sebe nosíme podiel genetického materiálu spomenutých dvoch iných ľudských druhov (a možno aj ďalšieho). Miera tohto podielu sa líši geograficky: v západnej Eurázii a na Blízkom východe (a sčasti v severnej Afrike) prevláda neandertálsky príspevok, vo východnej Eurázii a v Oceánii denisovanský. V subsaharskej Afrike je v porovnaní s ostatnými príspevok neandertálcov a denisovanov v podstate nulový.
Najstaršie známe stopy
Neandertálci boli v Európe určite vyše 300-tisíc rokov. Pravdepodobne sa vyvinuli pred asi pol milióna rokmi z človeka heidelberského (Homo heidelbergensis) či človeka predchodcu (Homo antecessor) – a možno ešte dávnejšie. Denisovania sú doložení v strednej Eurázii v posledných dvoch až troch stotisícoch rokov. Sapienti sa vyvinuli v Afrike pred viac ako 300-tisíc rokmi, zjavne z tamojšej formy človeka heidelberského, ktorá tak ako európska vzišla z človeka vzpriameného (Homo erectus). Pribúdajú stopy migrácie sapientov na Blízky východ v období až bezmála pred 200-tisíc rokmi. Ich najstaršia známa stopa v Európe (v Grécku) má dokonca asi 210-tisíc rokov, hoci sa o nej ešte diskutuje.
Náš druh však začal širšie migrovať z Afriky až v posledných stotisíc rokoch a do Európy naplno pred asi 60-tisíc rokmi. Iste v nej narazil na neandertálcov.
Ako na seba tieto ľudské druhy reagovali? Ako sa ovplyvňovali? Nový výskum priniesol dôležitý čriepok do mozaiky možných odpovedí.
Hotel nad riekou
Týkal sa osídlenia skalného úkrytu Grotte Mandrin nad východným brehom rieky Rhôny blízko mesta Malataverne v juhovýchodnom Francúzsku. Dvadsaťtričlenný medzinárodný tím vedcov pri ňom viedli Ludovic Slimak z Université de Toulouse II – Jean Jaurès a Clément Zanolli z Université de Bordeaux (oboje Francúzsko). Výsledky uverejnili v časopise Science Advances.
V úkryte našli fosílne pozostatky sapientov (nazývaných aj anatomicky moderní ľudia) vedľa ich charakteristicky zložitých kamenných nástrojov, a to vo vrstvách nad vrstvami s fosíliami a nástrojmi neandertálcov aj pod nimi (teda novšími aj staršími). Identifikovali pri tom aspoň štyri fázy striedavého osídlenia, v slede neandertálci-sapienti-neandertálci-sapienti. To svedčí o dlhodobej koexistencii neandertálcov a sapientov v tejto oblasti Európy, hoci sa nedá vylúčiť, že do nej opakovane migrovali odinakiaľ, azda podľa zmien podnebia.
Zdeněk Urban
