Po západe Slnka nám obloha v máji ponúka pri pohľade na východný obzor súhvezdie Lýra s hviezdou Vega. Nad severným obzorom vidno nápadné písmeno W naznačujúce, že ide o súhvezdie Kasiopeja.
Západne od Kasiopeji môžeme vidieť svietiť hviezdu Capella z Povozníka. Keď sa pozrieme smerom na juh, uvidíme súhvezdie Pastier s jasnou hviezdou Arktúr. Východne od neho je Herkules s výraznou hviezdokopou M13.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr môžeme vidieť už počas prvých májových dní na večernej oblohe. S jeho pozorovaním sa však budeme musieť poponáhľať – v polovici mesiaca bude totiž už tak blízko pri Slnku, že sa pre nás stane nepozorovateľným až do júna, keď sa presunie na rannú oblohu. Venuša bude naďalej počas celého mesiaca pozorovateľná ako Zornička na rannej oblohe pred východom Slnka. Naďalej bude zároveň každým dňom vychádzať nad obzor o čosi skôr, a tak si jej prítomnosť na oblohe budeme môcť vychutnať o niečo dlhšie. Spoločnosť jej budú robiť aj ďalšie planéty.
Mars bude v máji vychádzať o čosi skôr ako Venuša a spoločne s ňou nám bude počas celého mesiaca spríjemňovať májové rána. Postupom času sa však bude táto dvojica od seba každým dňom čoraz viac vzďaľovať. Od 25. do 27. mája sa k nim pridá aj Mesiac. 
Jupiter v prvé májové ráno takmer splýva s Venušou. Práve v tento deň sú pri sebe na oblohe najbližšie a postupne sa budú od seba vzďaľovať. Jupiter tak dopĺňa ranné pozorovanie planét, pričom vychádza takmer spoločne s planétou Mars. Aj Saturn nájdeme na rannej oblohe pred východom Slnka. Spomedzi ostatných planét viditeľných na rannej oblohe vychádza nad obzor ako prvý. V posledné májové dni ho uvidíme nad obzorom už po jednej hodine v noci.
Urán bude počas prvých májových dní nepozorovateľný. Až v druhej polovici mesiaca sa pripojí k planétam pozorovateľným na rannej oblohe. Každým dňom bude vychádzať o čosi skôr, čo naznačuje, že najlepšie pozorovacie možnosti budeme mať na záver mesiaca. Neptún sa taktiež začína vynárať nad obzor pred východom Slnka. Počas celého mesiaca vychádza v podobnom čase ako planéta Jupiter. Na jeho pozorovanie si na pomoc vezmime aspoň malý ďalekohľad.
Meteorické roje
Svojou aktivitou na nočnej oblohe pokračujú meteory roja Eta Aquaridy. Roj je aktívny už od 19. apríla a pokračuje až do 28. mája. Svoje maximum dosiahne práve tento mesiac, a to v noci 6. mája. Počet meteorov za hodinu je odhadovaný číslom 45. Radiantom roja je súhvezdie Vodnár. Najvhodnejší čas na pozorovanie je večer po západe Slnka alebo ráno pred brieždením, no aj vtedy je radiant nízko nad obzorom.
Zaujímavosťou je, že Eta Aquaridy sú tvorené čiastočkami prachu, ktorý na svojej dráhe zanecháva Halleyho kométa. Dráhu tejto kométy križuje Zem počas roka dvakrát. Prvé stretnutie s dráhou Halleyho kométy spôsobuje vznik Eta Aquaríd a druhé stretnutie má za následok roj Orionidy. Prvé záznamy o ich pozorovaní v čínskych, kórejských a japonských kronikách pochádzajú z roku 401. V tom čase prechádzala dráha Halleyho kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako v súčasnosti. Eta Aquaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom a ich rýchlosť dosahuje až 64 km/s.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
