Mosty majú budúcnosť

Slovensko je hornatá krajina s množstvom vodných tokov najrôznejších veľkostí. Je preto celkom prirodzené, že je aj krajinou s veľkým množstvom mostov. Od dôvtipných moderných konštrukcií až po nenápadné, no o to vzácnejšie pamiatky.

Most svätého Gottharda pri obci Leles, foto R. Józsová

Po Slovensku je rozosiatych viac ako 20 000 mostov. Spájajú brehy vodných tokov alebo preklenujú údolia. Riečne či pozemné, cestné, železničné či pre peších, všetky sú svojím spôsobom malebné a mnohé z nich patria právom medzi technické aj kultúrne pamiatky.

Dunaj ako predobraz

História mostov v Bratislave vďaka strategickej polohe mesta na Dunaji siaha až do čias Rímskej ríše. Už v roku 6 sa v miestach, kde neskôr vyrástlo naše hlavné mesto, cez rieku dostal po moste budúci rímsky cisár Tiberius (vládol v rokoch 14 – 37) pri svojom ťažení proti Germánom kráľa Marobuda. Rimania postavili postupne niekoľko ďalších mostov – buď na pontónoch v podobe člnov, alebo stabilných drevených, akým bol aj most, ktorý dal v roku 161 postaviť Marcus Aurelius. Zo stredovekých písomností sú známe drevené mosty z 13. storočia, svoje vlastné mosty mali aj mnohé mlyny v okolí mesta. Zoznam historických mostov je dlhý aj preto, lebo ich konštrukcie zvyčajne nevydržali dlhšie ako niekoľko sezón. K ich trvanlivosti neprispievala ani meniaca sa podoba neregulovaného Dunaja a mosty sa tiež často namiesto opráv stavali radšej odznova. Po väčšinu času sa ľudia cez rieku dostávali pomocou kompy alebo tzv. lietacím mostom, ktorý využíval natiahnuté lano ukotvené na ostrovčeku v strede koryta rieky (1676 až 1825). História mostov cez Dunaj je zmenšeným obrazom histórie mostov na území Slovenska. Od jednoduchých lávok sa prechádzalo až ku kamenným štruktúram, ktoré boli trvanlivejšie a vhodnejšie pre vozy, koče či vojenskú jazdu.

Barokovo-secesný most v Kráľovej pri Senci, foto Adam Jakub Javůrek

Gotika, barok a secesia

K trvanlivým určite patril kamenný Most svätého Gottharda zo 14. storočia, ktorý sa zachoval pri obci Leles v okrese Trebišov. Andezitový most má šírku 5 metrov. Pôvodne preklenoval rameno rieky Tisa, ktoré sa nazývalo Tica, a po vodohospodárskych úpravách v 20. storočí zaniklo. Táto dosiaľ stojaca gotická pamiatka je najstarším zachovaným mostom na našom území.
Medzi technické pamiatky bol zaradený aj barokovo-secesný most v Kráľovej pri Senci. Trojklenbový most s balustrádami ponad potok Čierna voda pôvodne spájal francúzsku záhradu s anglickým parkom, ktoré patrili Pálffyovcom. Priľahlé objekty sa však nezachovali a most preto v súčasnosti vedie akoby odnikiaľ nikam. Od svojho vzniku v 18. storočí bol niekoľkokrát prestavaný. Súčasnú secesnú podobu, vďaka ktorej sa stal aj vďačným objektom pre filmárov, dostal na začiatku 20. storočia. Je dlhý 42 metrov a široký 4,8 m.

Súčasnosť a budúcnosť

Kolonádový most v Piešťanoch, foto L. Kralovičová

Minulé storočie sa stalo obdobím najväčšieho rozkvetu budovania mostov u nás. Medzi najznámejšie z nich patrí Kolonádový most (alebo aj Sklený most), ktorý spája kúpeľný ostrov s mestom Piešťany. Autorom bezbariérového pešieho mosta zo železobetónu a skla s dĺžkou 148 metrov bol uznávaný funkcionalistický architekt Emil Belluš. Kolonádový most bol postavený v rokoch 1931 až 1933 a stal sa najdlhším krytým mostom na Slovensku.
O pomyselný titul najkrajšieho mosta na Slovensku dozaista súťaží aj v 30. rokoch postavený kamenný železničný viadukt Chmaroška neďaleko Telgártu. Má deväť oblúkov, dĺžku 113 metrov a výšku 18 metrov. Najdlhším riečnym dreveným mostom v Európe je 86 metrov dlhý most cez Malý Dunaj pri plávajúcom mlyne – ďalšej technickej pamiatke – v Kolárove. Most bol v 90. rokoch minulého storočia zrekonštruovaný podľa inštrukcií pamätníkov pôvodného mosta, ktorý v 50. rokoch zničili ľadové kryhy na rieke.
Kto zatúži po úplnej moderne, nemôže obísť bratislavský oblúkový most Apollo s 20 piliermi a rozpätím 231 metrov, ktorý po svojom dokončení v roku 2006 získal viaceré medzinárodné ocenenia. Ako vidno, staviteľská história v krajine s 20 000 mostami sa istotne neskončila.

R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 5/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.