Dĺžku meriame v metroch a čas v sekundách alebo aj rokoch. No v astronómii je jednotkou dĺžky svetelný rok, vzdialenosť, ktorú prejde svetlo vo vákuu za jeden rok. Dĺžku v tomto prípade vyjadrujeme časom.
Rovnako skúsme veľkosť našej Zeme merať časom potrebným na to, aby sme ju obišli. A tento čas sa s vývojom novej techniky – lietadiel, rýchlovlakov, automobilov na moderných diaľniciach, skracuje. Istá hollywoodska hviezda oslávila svoje narodeniny pri oblete Zeme v nadzvukovom lietadle Concorde. Pri dobrej zábave sa jej Zem musela zdať malá. O čo väčšia by pre ňu bola, keby oslavovala v dostavníku.
Vďaka tejto modernej technike máme v knihe o metamorfózach sveta zaradených dvadsaťštyri cestopisov. Tu môže vzniknúť otázka, aká je úloha cestopisu v čase internetu, wikipédie a podobných vymožeností. Na to nám dal odpoveď pred už takmer sto rokmi Karel Čapek, keď vo svojich Cestopisných fejtónoch opísal dva Amsterdamy, jeden čnejúci nahor a druhý zrkadliaci sa vo vode kanálov. V tom spodnom by vraj mohli žiť predkovia terajších Holanďanov v krojoch z minulých storočí.
Kúzlo cestopisu spočíva v súčasnosti v dojmoch, ktoré prikrášľujú unifikovaný svet. Patria k nim aj v knihe opísané lety po balistickej krivke na malom Taiwane, kde lietadlo sotva naberie cestovnú výšku a už klesá. Takto letel aj prvý americký astronaut Alan Shepard – jeho výlet do kozmu trval 15 minút. Na Taiwane to trvá trochu viac, ale rozdať občerstvenie a pozbierať prázdne krabičky je pre letušky slušný výkon.
Veľké výkony v cestovaní podal Vojtech Rušin, ktorého štúdium koróny počas zatmení Slnka zaviedlo na všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy, dokonca aj v oblasti, kde sa testovala prvá vodíková bomba. V roku 1981 sa pristúpilo k obnove zničeného atolu, výmene rádioaktívnej pôdy, aby sa pôvodní obyvatelia vysťahovaní pred 70 rokmi mohli vrátiť do starej vlasti. Treba im držať palce, aby ich odtiaľ nevyhnala klimatická zmena sprevádzaná stúpaním hladiny oceánov. Zatmenia Slnka vás však môžu priviesť aj do lokalít rozvojového sveta, kde vás unesú, a keď zistia, že ste zo Slovenska a nemáte tisíc dolárov, vyhodia vás za jazdy z auta. Nuž, kto sa dal na cestu vedy, musí prejsť cestu života tŕnistú, povzdychol by si možno Ľudovít Štúr. V. Rušin má čestné miesto v Guinnessovej knihe SAV. Ekvivalent jeho letov za zatmeniami a na vedecké konferencie sa rovná 29 obvodom Zeme.
Štefan Luby na túto výzvu odpovedal virtuálnymi cestami do Pasadeny v Kalifornii na chrbte elektromagnetických vĺn a vďaka tomu sprostredkúva názory nášho kozmického inžiniera z Košíc Ladislava E. Rotha, pracovníka NASA, na klimatickú zmenu, budúcnosť kozmických letov vrátane kritiky utópie kolonizácie Marsu a z prvej ruky nám podáva svedectvo o velikánoch vedy, ako boli Richard Feynman, Linus Pauling či Paul Dirac.
Spomienky autorov nás zavedú aj do mnohých iných lokalít, ku ktorým patria Čerskij na brehu Kolymy, Agadez v Nigeri, São Paulo v Brazílii, Cochabamba v Bolívii, Hanoj a Ankara. Z európskych miest čitateľ zavíta do Helsínk, ktoré opatrujú na hlavnom námestí sochu cudzieho mocnára, alebo do symbolu globalizácie – Terstu. Z reportáže v Lužickom Srbsku sa dozvieme, ako si svoju národnú kultúru chránia naši slovanskí bratia, a napokon aj do povodia Vltavy, ktoré s povodím Dunaja spája Schwarzenberský kanál. Prevýšenie, ktoré sa mu postavilo do cesty, prekonáva tunelom, a tak sa tadiaľ mohlo drevo splavovať už pred 200 rokmi. No vývoj kurióznych dopravných štruktúr sa nezastavil a v súčasnosti má Európa pri Magdeburgu 900 m dlhý vodný most, po ktorom plávajú lode. Ak vezmeme do úvahy, že lode spravidla plávajú popod mosty, je to veľká inovácia.
Možno konštatovať, že cestopisné črty zhrnuté v knihe majú výrazné pointy, okrem už uvedených k nim patrí aj fotografovanie zatmenia Slnka cez malé okienko z paluby staručkého vrtuľového Iljušina Il-14, na tento účel narýchlo opraveného. Podstatné bolo, že sa dokázal vzniesť nad hustú oblačnosť. A na palube iného lietadla, slovenského vládneho špeciálu vtedy ešte ruskej výroby, prevzala pri lete do Ankary Slovenská akadémia vied zodpovednosť za prípravu vedeckého programu misie Štefánik – letu prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu do vesmíru.
Kniha vyšla v roku 2019 vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied VEDA.
Súťažná otázka
Ak nám do 30. júna 2022 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Na ktorom atole sa otestovala prvá vodíková bomba na svete a aký bol krycí názov tejto operácie?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Š. Lubyho a V. Rušina: Svet nie je malý, ale je čoraz menší z vydavateľstva SAV VEDA.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.
