Z hľadiska astronómie sa leto začína letným slnovratom, ktorý na severnej pologuli nastáva vždy okolo 21. júna. V tomto roku slnovrat nastane presne 21. júna o 11:13 h LSEČ. Meteorológovia však za prvý letný mesiac v roku podľa svojej konvencie považujú celý jún.
Slnko je vysoko nad obzorom a slnečný svit má dlhé trvanie. Pri bezoblačnom počasí sa už naozaj výrazne ohrieva zemský povrch a od neho sa ohrievajú spodné, prízemné vrstvy vzduchu. Prvé letné (nad 25 °C) a dokonca tropické (nad 30 °C) teploty sa u nás na niektorých miestach v tomto roku vyskytli už v máji. Neznamená to však, že postup leta musí byť vždy priamočiary.
Štyridsaťdňová kvapka
Medardova kvapka je pojem, ktorý je dobre známy vo forme pranostiky: Medardova kvapka 40 dní kvapká. Táto pranostika sa vzťahuje na sviatok Medarda, ktorý je v kalendári 8. júna. Patrí medzi meteorologické singularity (pozri Quark 5/2022) a okrem dažďov sa prejavuje najmä výrazným ochladením. Ochladenie, ktoré prichádza s Medardom, býva v priemere výraznejšie, aké prinášajú májoví ľadoví muži. Jediný rozdiel je ten, že v tomto prípade sa už nevyskytujú mrazy.
Začiatkom júna začína mať atmosférická cirkulácia taký charakter, pri ktorom do strednej Európy prichádza prúdením z Atlantického oceánu vlhší a chladnejší vzduch, čo pomáha vo zvýšenej miere tvorbe oblačnosti a zrážok. Dažde prichádzajú v niekoľkých vlnách, medzi ktorými prevláda krajšie a teplejšie počasie. Tieto dažďové vlny zasahujú až do júla, pomenované bývajú podľa kalendára a ich príchod možno očakávať s rôznou mierou pravdepodobnosti.
Svätovítske dažde (15. júna) sa prejavujú s pravdepodobnosťou 60 až 70 %, čiže v šiestich až siedmich rokoch z desiatich v tomto období prší. Pravdepodobnosť príchodu svätojánskych dažďov (24. júna) býva v Bratislave a okolí približne 60 %. Veľmi výraznou treťou vlnou medardovských dažďov bývajú prokopské dažde (4. júla). Napriek tomu, že Prokop je české meno, pod týmto názvom sú známe aj na Slovensku. Magdalénske dažde prichádzajú ako posledné (22. júla). Jedna z pranostík o nich hovorí: Keby na svätú Magdalénu čo len kvapka padla, aj tak bude pršať niekoľko dní.
Dúha
K častejším prehánkam a premenlivej oblačnosti patrí aj jeden z najkrajších meteorologických javov: dúha. Dúha je úkaz, ktorý môže pozorovať každý z nás bez toho, aby potreboval nejaké špeciálne zariadenie, alebo by ho musel nejako dlho hľadať. Prejavuje sa rozmanitými farbami, ktoré sú usporiadané do rôzne veľkej kružnice. Už pred naším letopočtom sa objavili zmienky o tomto jave, napríklad aj v Starom zákone symbolizoval zmluvu medzi ľudstvom a nebesami.
Dúhu možno nájsť vždy na opačnej strane horizontu, ako sa práve nachádza Slnko. Pozorovateľ musí byť medzi Slnkom a vodnými kvapkami, ktoré spomínanú farebnosť umožňujú. Oko potom leží na spojnici medzi Slnkom a pomyselným stredom dúhového oblúka (dvaja od seba vzdialenejší pozorovatelia tak nemôžu vidieť úplne rovnakú dúhu). Záleží aj na aktuálnej polohe Slnka, ktorá ovplyvní, akú veľkú časť kružnice bude možné vidieť. Platí pravidlo, že čím nižšie na horizonte sa nachádzate, tým väčšiu časť oblúka bude vidno. Veľkosť vodných kvapiek hrá rolu vo farbe a intenzite oblúka (čím väčšie kvapky, tým výraznejšia býva dúha).
Peter Štefančin
pocasiepodlupou.sk
