Mlieko je univerzálna látka, ktorú je ťažké nahradiť. Dôvody na hľadanie alternatív však existujú. Výroba litra kravského mlieka si vyžaduje približne 9 štvorcových metrov pôdy, 630 litrov vody a vytvára 3,2 kilogramu skleníkových plynov. Podľa údajov OSN v roku 2015 vyprodukoval sektor mlieka a mliečnych výrobkov 1,7 miliardy ton skleníkových plynov – asi 3 % emisií súvisiacich s ľudskou činnosťou.
Výroba rastlinných mliek vytvára tretinu skleníkových plynov a spotrebuje oveľa menej pôdy a vody než výroba kravského mlieka. Nemajú však rovnakú výživovú hodnotu. Kravské mlieko obsahuje 13 základných živín vrátane bielkovín na budovanie svalov, vitamínu A a zinku na posilnenie imunity a vápnika a vitamínu D na posilnenie kostí. Rastlinné mlieka obsahujú menej týchto živín a aj keď sú obohatené, nie je isté, ako dobre ich telo absorbuje. Najbližším konkurentom je zrejme sójové mlieko, hovorí Megan Lottová, dietologička z programu Healthy Eating Research. To obsahuje takmer toľko bielkovín ako kravské mlieko, chýba mu však dostatok ďalších živín. Podľa vedcov bude potrebný ďalší výskum, aby sme lepšie pochopili, ako sa zlúčeniny v rastlinných mliekach vzájomne ovplyvňujú a ako tieto interakcie ovplyvňujú vstrebávanie živín v tele.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP