Analýza 22 miliónov rokov starých fosílií pavúkov z horninového útvaru v Aix-en-Provence vo Francúzsku odhalila, že telá pavúkovcov boli pokryté dechtovitou čiernou látkou. Túto látku, druh biopolyméru, zrejme vylučovali riasy triedy rozsievky, ktoré žili vo vodách jazier alebo lagún. Biopolymér nielenže pokrýval telá pavúkov, ale ich aj nakladal – podľa vedcov pomohol chemickou reakciou s exoskeletom pavúkov bohatým na uhlík uchrániť telá pred rozkladom, čo umožnilo, aby sa ľahšie stali fosíliami.
Indíciu, že povlak môže zohrávať úlohu pri fosilizácii, vedci získali, keď umiestnili fosíliu pavúka pod fluorescenčný mikroskop. Látka pod ním žltooranžovo žiarila. Fluorescenčné zobrazenie vykreslilo jasnú farebnú paletu na inak pomerne slabej fosílii pavúka. Geologička Alison Olcottová z Kansaskej univerzity uviedla, že pôvodne by pavúka sotva rozoznala od horniny v pozadí. Pod fluorescenčným svetlom však skamenelina žiarila jednou farbou, pozadie druhou a biopolymér treťou. Žiara pochádza z uhlíka a síry v povlaku. Sulfurizácia je reakcia organického uhlíka so sírou, ktorá s uhlíkom vytvára pevné chemické väzby, čím sa stáva odolnejším proti degradácii a rozpadu, ako keď výrobcovia pneumatík tvrdia gumu, aby bola odolnejšia. Sírovanie mohlo pomôcť zachovať krehké fosílie bohaté na uhlík a pomôcť im vydržať skúšku miliónov rokov geologického času, uvádza A. Olcottová.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
