Pred miliardami rokov sa na Mesiaci rozpútala séria sopečných erupcií, ktoré pokryli povrch horúcou lávou. Tá vytvorila tmavé škvrny – moria, ktoré v súčasnosti dávajú Mesiacu jeho známy vzhľad. Výskum Coloradskej univerzity v Boulderi (CU) naznačuje, že sopky mohli zanechať ďalší trvalý vplyv: ľadové kryhy s hrúbkou desiatok alebo dokonca stoviek metrov. Predstavujeme si to ako námrazu na Mesiaci, hovorí Andrew Wilcoski z Katedry astrofyzikálnych a planetárnych vied CU.
Výskumníci pomocou počítačových modelov skúmali dávne podmienky na Mesiaci. Podľa nich mesačné sopky chrlili obrovské množstvá vodnej pary a tá vytvárala zásoby ľadu, ktoré sa možno ešte vždy skrývajú v mesačných kráteroch. Možno to pomôže budúcim prieskumníkom, ktorí budú potrebovať vodu na pitie a spracovanie na raketové palivo, objasňuje spoluautor Paul Hayne. Podľa neho je možné, že 5 alebo 10 metrov pod povrchom sa nachádzajú veľké vrstvy ľadu.
Štúdia dopĺňa rastúci počet dôkazov, podľa ktorých Mesiac môže byť zaplavený oveľa väčším množstvom vody, než sa vedci domnievali. Desaťtisíce sopiek vytvárali jazerá lávy, ale vyvrhovali aj oblaky z oxidu uhoľnatého a vodnej pary. Podľa vedcov mohlo asi 41 % vody skondenzovať na Mesiaci vo forme ľadu.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
