Vznikla v čase, keď vedci predpokladali, že vesmír je statický a nekonečný. Necelých 25 rokov po objavení Neptúna a len tri roky po tom, čo francúzsky astronóm Pierre Jansen objavil pri pozorovaní zatmenia Slnka nový prvok – hélium. Hvezdáreň v Hurbanove bola nielen prvým astrofyzikálnym observatóriom u nás, ale tiež jedným z prvých v Európe.
Astronomické pozorovateľne a pracoviská nemusia byť vždy umiestnené iba kamsi na najvyššie vrcholky hôr. Do určitej miery to azda platí aj teraz, no dozaista to platilo v časoch, keď popredný vedec svojej doby Mikuláš Konkoly-Thege v roku 1871 zakladal hvezdáreň priamo v srdci Podunajskej nížiny. O svetelnom smogu, ktorý na mnohých miestach Zeme znehodnocuje pozorovania vesmíru v súčasnosti, vtedy ešte nemohlo byť reči. Navyše, poloha observatória plne vyhovovala hlavnému predmetu bádania zakladateľa, ktorým bolo Slnko.
Svetová Stará Ďala
Dôvodom, prečo Mikuláš Konkoly-Thege založil svoju hvezdáreň práve v Hurbanove, však bola aj skutočnosť, že tento rodák z Pešti (1842) prežil svoje detstvo práve v Starej Ďale, ako znel vtedajší názov obce. Tento všestranný vedec a konštruktér – ako 15-ročný postavil vlastný parný stroj, študoval fyziku, ale aj právo a okrem iného mal diplomy lodného kapitána a strojvodcu – po skončení štúdií absolvoval dvojročnú cestu po najznámejších observatóriách, kde sa oboznamoval s ich činnosťou a prístrojovým vybavením. Aj vďaka tomu sa jeho hvezdáreň v Starej Ďale už niekoľko rokov po založení stala známou a celosvetovo uznávanou. Observatórium sa zaradilo medzi významné európske vedecké inštitúcie aj vďaka astronomickým prístrojom, ktoré konštruoval jeho zakladateľ.
M. Konkoly-Thege sa v Starej Ďale venoval pozorovaniu slnečných škvŕn, slnečných protuberancií, meteorov, ale aj geomagnetizmu a meteorológii. Neskôr skúmal slnečnú fotosféru a chromosféru, fotografoval hviezdokopy a hmloviny, robil spektroskopické pozorovania. Odborná literatúra uvádzala jeho pozorovania Halleyho kométy z roku 1910 ešte v 80. rokoch minulého storočia. V máji 1899 venoval všetko zariadenie hurbanovského observatória štátu.
Pluto a planetárium
Po Konkolyovej smrti v roku 1916 činnosť hvezdárne ochabla a obnovila sa až v období po vzniku ČSR, keď sa stala Štátnym astrofyzikálnym observatóriom pražskej hvezdárne. V roku 1927 do jej výbavy pribudol 60 cm zrkadlový ďalekohľad Zeiss, vtedy najväčší a najmodernejší v republike. Práve jeho pomocou astronóm Bohumil Šternberk ako prvý v Európe zmeral polohu novoobjaveného objektu (vtedy označeného za planétu) Pluto. Hvezdáreň sa venovala, podobne ako za čias M. Konkolya, riešeniu spoločných otázok astronómie, geofyziky a meteorológie. Ďalekohľad sa v roku 1943 stal hlavným prístrojom novovybudovaného observatória na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách.
V súčasnosti sa Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove predovšetkým snaží popularizovať astronómiu a podnietiť záujem verejnosti o ňu, hoci naďalej sa venuje aj odborným programom. Tie vychádzajú najmä z faktu, že Hurbanovo leží v oblasti s maximom slnečných dní u nás, zameriavajú sa preto na slnečnú fyziku, pri ktorej sa využívajú spektrohelioskop a spektrograf. Študujú sa tu tiež zatmenia Slnka a Mesiaca či zákryty hviezd Mesiacom. Hvezdáreň je otvorená aj pre verejnosť a organizuje činnosť amatérskych astronómov. Planetárium, ktoré je jej súčasťou, sa využíva na vzdelávacie programy.
R, foto Adam Jakub Javůrek
Individuálne je možné hvezdáreň navštíviť od apríla do júna a v septembri každý pondelok až štvrtok o 13:30 h a v piatok o 13:30 h a o 19:30 h, od októbra do marca v pondelok až štvrtok o 13:30 h a v piatok o 13:30 h a o 18:00 h. Múzeum M. Konkolya či planetárium je možné navštíviť aj v júli a auguste, ale len na základe telefonickej objednávky.
