V roku 79 sa na Pompeje zniesli prúdy roztaveného kameňa, popola a plynu, ktoré zmenili malé, ale živé mesto na mauzóleum pokryté sadzami. Vedcom sa podarilo sekvenovať celý genóm muža, ktorý vtedy zahynul, čím získali nové genetické poznatky o obyvateľstve Pompejí. Vedci preskúmali kostry muža a ženy, ktoré boli prvýkrát objavené počas vykopávok v roku 1910. Dvojicu našli opretú o nízku pohovku vnútri obydlia známeho ako Dom kováča. Výskumníci lokalizovali DNA v ich hustých kostiach vnútorného ucha, ktoré veľmi dobre uchovávajú genetický materiál. Kompletný genóm sa však podarilo úspešne získať len z muža. Vedci ho porovnali s genómami stoviek ďalších starovekých aj moderných ľudí z celej Eurázie. Zistili, že najviac bol príbuzný ľuďom, ktorí v súčasnosti žijú v strednom Taliansku a na Sardínii. Ako poznamenávajú v časopise Scientific Reports, jeho stredotaliansky pôvod nie je prekvapujúci, ale jeho sardínske dedičstvo sa v genómoch starovekých Rimanov nikdy predtým neobjavilo.
V pozostatkoch muža vedci objavili aj DNA baktérií spôsobujúcich tuberkulózu, čo naznačuje, že bol pred smrťou infikovaný týmto ochorením dýchacích ciest. Tuberkulóza však bola v tom čase bežná.
Zo stránky Science spracovala BP
