Rozobrať a recyklovať automobil nie je také jednoduché ako odniesť použité fľaše do zberu. Nehovoriac o lodiach či lietadlách. Z vrakovísk a šrotovísk po celom svete sa často stávajú cintoríny dopravných prostriedkov, ktoré slúžia ako svojské múzeá pod holým nebom.
Na svete nie je viac áut ako ľudí, ako sa to niekedy hovorí. Nie je ich však ani málo. Podľa odhadu amerického motoristického vydavateľstva Ward’s sa v roku 2019 na svete používalo 1,4 miliardy motorových vozidiel. Iba v minulom roku k nim svetové automobilky pridali ďalších 79,1 milióna kusov.
Dvakrát viac za 20 rokov
Kým v roku 1976 bolo na svete približne 342 miliónov vozidiel, v roku 1996 to bolo asi 670 miliónov. Keby mal rast pokračovať takýmto tempom, v roku 2036 bude na svete jazdiť 2,8 miliardy vozidiel. Vo svete sa všeobecne zvyšuje ekologické povedomie a zároveň sa rozširujú a neustále zlepšujú postupy pri recyklácii použiteľných častí starých vozidiel. Napriek tomu je fyzicky nemožné, aby pri takýchto číslach nevznikali rôzne veľké miesta, na ktorých sa vraky skladujú. V lepšom prípade dočasne, kým sa nespracujú, v horšom natrvalo.
Koľko z toho nesmierneho množstva áut sa vlastne ročne zlikviduje? Podľa stránky Carsguide znie krátka odpoveď jednoducho: nie dosť. Celosvetové údaje sú ťažko dostupné, ale odhaduje sa, že v Amerike sa ročne zlikviduje približne 12 miliónov áut, zatiaľ čo v Európe sa zlikviduje odhadom osem miliónov. Len v samotných USA sa teda ročne predá o päť miliónov áut viac, ako sa ich zničí. A tak, ako sa hromadia autá na cestách, hromadiť sa nevyhnutne budú aj na šrotoviskách.
Hrdzavé impérium
Každé vozidlo, ktorého oprava by už bola nevýhodná alebo bolo zničené pri nehode, by malo končiť na šrotovisku. Tento jeho koniec by mal byť len medzizastávkou. Základnou funkciou šrotoviska je rozoberať dopravné prostriedky na znovu použiteľné súčiastky, odpad a kovový šrot – a týka sa to rovnako áut, lietadiel či lodí. Keďže kov je zdroj, ktorý možno recyklovať opakovane bez straty kvality, recyklované materiály sú pre výrobcov v podstate rovnako užitočné ako čerstvo vyťažené kovy. Vďaka tomu býva komerčný zber kovového šrotu výnosnou činnosťou.
Šrotoviská sa popri recyklácii vrakov niekedy sústreďujú aj na spojazdnenie tých, ktoré sa dajú opäť predať. Jednou z takých spoločností je americká Copart Inc., ktorej zakladateľ Willis Johnson podľa agentúry Bloomberg premenil vrakoviská na majetok v hodnote 1,9 miliardy dolárov. W. Johnson, ktorý vybudoval sieť vrakovísk v USA, Brazílii, Veľkej Británii, na Blízkom východe a v Európe (nedávno otvoril 22-hektárový areál v Berlíne), sa vraj inšpiroval Disneylandom. Na svojich prvých samoobslužných vrakoviskách popri bežnom zarábaní na kovovom šrote vyberal poplatok za vstup a predával repasované náhradné diely, aby maximalizoval zisk. V súčasnosti sieť vrakovísk Copart Inc. ponúka online takmer 200 000 ojazdených vozidiel s rôznymi stupňami poškodenia. Od superáut typu Ferrari 812 Superfast 2019, ktoré sa nové predávalo za 360 000 dolárov, a Copart Inc. mal jeho exemplár s niekoľkými preliačinami a škrabancami v ponuke za 91 500 dolárov, až po najbežnejšie modely rodinných sedanov.
R
