Baktérie v črevách nám pomáhajú tráviť potravu a udržiavať zdravie tým, že ovplyvňujú náš imunitný, metabolický a nervový systém. Niektoré z týchto mikrobiálnych pomocníkov sa vyskytujú takmer vo všetkých primátoch, čo naznačuje, že kolonizovali nášho spoločného predka. Vedci však zistili, že ľudia už stratili mnohé z nich a možno ich strácajú ešte viac, pretože sa sťahujú do miest.
Andrew Moeller, evolučný biológ z Cornellovej univerzity, s kolegami už pred šiestimi rokmi zistil podobnosť črevných mikróbov u ľudí a pri iných primátoch. Ďalší výskum však ukázal, že ľudský črevný mikrobióm je menej rozmanitý. V črevách divých opíc sa našlo 85 rodov, napríklad Bacteroides a Bifidobacterium, ale u ľudí v amerických mestách len 55. Na druhej strane ľudia v menej rozvinutých častiach sveta majú 60 až 65 týchto bakteriálnych skupín. Pokles mikrobiálnej diverzity je teda spojený s urbanizáciou.
K úbytku črevných mikróbov môžu prispieť zmeny v stravovaní, užívanie antibiotík či väčší stres. To mohlo prispieť k zvýšenému výskytu astmy a zápalových ochorení. Identifikácia chýbajúcich mikróbov môže pomôcť ich návratu. Ak zistíme, že tieto skupiny zabezpečovali dôležité funkcie na udržanie zdravia ľudí, možno ich budeme môcť obnoviť pomocou probiotík, hovorí Jessica Maccarová z Kalifornskej univerzity.
Zo stránky Science spracovala BP
