Kto v polis vlastnil dom, bol považovaný obcou za svoju súčasť. Majiteľa domu bolo len ťažko možné obviniť z toho, že je cudzinec alebo otrok, lebo domy mohli vo väčšine obcí vlastniť iba občania.
Domy predstavovali podstatnú súčasť majetku rodiny. Záznamy z Olynthu v severnom Grécku uvádzajúce ceny domov v jednej z mestských štvrtí sa pohybovali medzi sumou 230 až 5 500 drachiem. V cenách tých najdrahších boli aj obchody a dielne. No ani ten najlacnejší za 230 drachiem nebolo jednoduché si zadovážiť, keď uvážime, že ročný príjem rodiny mohol byť 200 – 300 drachiem. Domy obývali väčšinou dve či tri generácie, celkovo asi 10 ľudí. Otroci zrejme žili v oddelených budovách, prípadne v maštaliach s dobytkom.
Z čoho Gréci budovali svoje príbytky a ako vyzerali? Stavali zo základných materiálov ako kameň, hlina, štrk, drevo a slama. Maltu používali až v rímskom období. V oblastiach bohatých na kameň z neho stavali celé steny, v ostatných ho kládli aspoň do spodných vrstiev stien. S mohutnými kamennými blokmi manipulovali pomocou kladiek, lán a popruhov. Na viacerých kameňoch doteraz vidieť vystupujúce výčnelky, na ktoré upevňovali remene kladky, svedomití stavitelia však väčšinu z nich po položení kameňa odstránili. Kamenné bloky udržiavali pokope svorky a kliny rôzneho typu, najčastejšie však železné svorky v tvare H.
V oblastiach, kde bolo kameňa málo, stavitelia používali nepálené tehly. Vyrábali ich z hliny, vody a spevňovali slamou. Výslednú zmes formovali v matriciach a sušili na slnku. Z vonkajšej strany utesňovali steny pred dažďom a vetrom vrstvou hliny. Steny z tehál bývali také tenké, že zlodeji sa vkrádali do domov častejšie cez vysekané diery v murive ako cez dvere či okná. Strechy domov budovali z drevených konštrukcií a pokrývali hlinenými škridlami. Najpopulárnejší typ škridiel v klasickom období pochádzal pre domy z Lakónie a pre verejné stavby z Korintu. Strechy sa končili odkvapmi, tie bývali na honosných domoch zdobené.
Zatiaľ čo domy zostávali v archaickom období pomerne jednoduché, od 5. storočia si bohatí Gréci nechávajú stavať dovtedy nevídane výstavné a pohodlné obydlia. Neznámy autor reči pripisovanej v minulosti Andokidovi dokonca spomína, že Aténčan Alkibiades presvedčil umelca Agatharcha, aby s ním išiel domov a potom ho nútil maľovať; no keď sa Agatharchos vzpieral a pripomínal mu fakt, že má v tú chvíľu iné povinnosti a nemôže ho preto nútiť, Alkibiades mu hrozil, že ho u seba zavrie, ak nebude veľmi rýchlo maľovať. A svoju hrozbu vykonal. Agatharchovi sa podarilo utiecť až po troch mesiacoch, keď unikol jeho strážam… Alkibiadov príklad dokumentuje, že na výzdobe exteriéru aj interiéru záležalo viac ako kedykoľvek predtým, vzhľad domu prezrádzal postavenie majiteľa a dodával mu na vážnosti.
4. storočie nebolo v Aténach iné. Demostenes opisuje situáciu v meste vo svojej tretej Olynthskej reči proti macedónskemu kráľovi Filipovi II. V reči nabáda Aténčanov, aby sa vojensky angažovali na severe Egeidy a neponechávali tie oblasti Macedóncom, a hlavne, aby sa nestarali viac o svoj prepych ako o štát. Aténčanom pripomenul, že v minulosti neboli domy vedúcich mužov Atén o nič výstavnejšie ako domy ich susedov. V Aténach 4. storočia si však podľa Demostena niektorí zariadili súkromné domy honosnejšie ako verejné budovy. Demostenes potreboval rečou presvedčiť. Neraz preto preháňa a skresľuje, ale o vyššej kvalite súkromných domov pochybovať nemusíme. Archeologické nálezy z Atén síce chýbajú, no vyššiu kvalitu bývania potvrdzuje výskum obydlí na ostrove Eubója.
Popri výstavných domoch úzkej elity sa vo veľkom stavali aj ďalšie typy obydlí. Čiastočne ich poznáme z nálezov z Atén, Olynthu a ďalších miest. Napriek rozdielom sa mestské príbytky v mnohom podobali.
Vchody domov Gréci obvykle stavali smerom na juh. Do domácnosti tak privádzali svetlo a zároveň ju chránili pred severným vetrom. Vchádzalo sa obdĺžnikovými drevenými dverami s kamenným či dreveným rámom. Obecné budovy či bohaté domy zdobili dvere s kovovým obkladom. Zvnútra zamykali obyvatelia domu dvere západkou, zvonka pretiahnutím a zatiahnutím remienka cez priezor vo dverách. Ťahom remienka zastrčili západku a dvere potom odomykali akýmsi predchodcom kľúča. Išlo o jednoduchú zahnutú tyč, tú vtesnali do drážky dverí a jej koncom odsunuli závlačku. Otáčaním kľúča uvoľňovali závlačku až v rímskom období.
Kniha vyšla v roku 2022 vo vydavateľstve Perfekt.
Súťažná otázka
Ak nám do 31. augusta 2022 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Z akých materiálov Gréci stavali svoje príbytky?
zaradíme vás do žrebovania o knihu M. Habaja: Svet starovekého Grécka z vydavateľstva Perfekt.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.
