Názvy endonymá a exonymá znejú väčšine používateľov slovenčiny cudzo a veľa im nehovoria. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo hovoríme o Paríži, Londýne, Mníchove, Benátkach, Drážďanoch či Káhire a na druhej strane o Madride, Saint-Tropez, Buenos Aires, San José, Stuttgarte či Washingtone? Inými slovami, prečo pre niektoré názvy cudzích miest máme slovenské pomenovanie a iné zasa používame v originálnej podobe? Skôr ako odpovieme na túto otázku, vysvetlíme si, čo sú endonymá a čo exonymá.
Endonymum je cudzí názov geografického objektu v jazyku krajiny, v ktorej sa daný objekt nachádza. Naproti tomu exonymum je vžitá domáca podoba cudzieho názvu geografického objektu, ktorý sa nachádza mimo územia Slovenska. Väčšina cudzích názvov sa v slovenčine používa ako endonymá, teda v originálnej podobe. Vžité domáce názvy majú zväčša názvy hlavných európskych miest, okrem spomenutých je to napr. Viedeň ← Wien, Varšava ← Warszava, Budapešť ← Budapest, Rím ← Roma, Berlín ← Berlin, Lisabon ← Lisboa, Kodaň ← København. Aj niektoré iné, známe mestá fungujú v našom jazyku ako exonymá, porov. Bazilej ← Basel, Norimberg ← Nürnberg, Mníchov ← München, Benátky ← Venezia, Brémy ← Bremen, Drážďany ← Dresden, Lipsko ← Leipzig. Pri zdomácňovaní cudzích názvov svoju úlohu zohrávali (a zohrávajú) historicko-kultúrne a obchodné vzťahy medzi Slovenskom a inými krajinami.
Geografické názvy v slovenčine štandardizuje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK SR). Pri štandardizácii domácich podôb cudzích zemepisných názvov sa vychádza z funkčného hľadiska – štandardizovaná podoba odráža skutočný stav používania názvu. Zdomácňovanie môže mať rôzne stupne. Môže sa týkať pravopisu, porov. názvy poľských miest Kraków – Krakov, Wrocław – Vroclav, Wadowice – Vadovice, Warszava – Varšava, hláskovej úpravy: Berlin – Berlín, Debrecen – Debrecín, Częstochowa – Čenstochová, či slovotvornej úpravy: Dresden – Drážďany, Leipzig – Lipsko. Výrazný rozdiel medzi pôvodnou, cudzou a slovenskou vžitou podobou pozorujeme napríklad pri názvoch Venezia – Benátky a Firenze – Florencia.
Zdomácňovanie prebieha postupne. Napríklad v Slovníku slovenského jazyka (6. zv., 1968; SSJ) sa uvádzajú názvy niektorých miest ešte v originálnej podobe: Stockholm, Philadelphia, Katowice, Strasbourg, kým v Pravidlách slovenského pravopisu z r. 1991 (PSP) ich už nachádzame v adaptovanej podobe Štokholm, Filadelfia, Katovice, Štrasburg. Zmena nastala aj v kvantite niektorých názvov, porov. Káthmándú (SSJ) – Káthmandu (PSP, 1998) či názov japonského ostrova Kjúšú (SSJ) – Kjúšu (kapitola Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia SR, ÚGKK SR, 1999).
Adaptácia sa prejavuje aj vo výslovnosti. Kým v SSJ sa pri názve mesta Barcelona zaznamenáva španielska výslovnosť [barselona] a rovnako je to v nateraz poslednom, 4. vydaní PSP z r. 2013, v Slovníku súčasného slovenského jazyka (1. zv., 2006) sa na prvom mieste uvádza zdomácnená výslovnosť, ktorá sa zhoduje s grafickou podobou názvu [barcelona], a za ňou ako variantná španielska výslovnosť. Zmenu výslovnosti si možno všimnúť aj pri názve ďalšieho španielskeho mesta Sevilla: v SSJ je to výslovnosť približujúca sa k španielskej [seviľa], no v 2. vydaní PSP z r. 1998 sa už objavuje dvojaká výslovnosť [seviľa] i [sevila]. S tým súvisí dvojaké skloňovanie v genitíve, datíve a lokáli: pri výslovnosti s tvrdým l podľa vzoru žena (do Sevilly, blížiť sa k Seville, o Seville), pri výslovnosti s mäkkým ľ podľa vzoru ulica (do Seville, blížiť sa k Sevilli, o Sevilli).
Môžeme však pozorovať aj opačný postup, keď sa od zdomácnenej podoby, resp. od podoby prevzatej cez sprostredkujúci jazyk, prechádza k originálnej podobe názvu. Príkladom sú názvy hlavných miest bývalých sovietskych republík Litvy a Estónska, ktoré sa prostredníctvom ruštiny v slovenčine zaužívali v podobe Viľňus a Talin. Po rozpade ZSSR sa ich názvy štandardizovali podľa originálnych jazykov v podobe Vilnius a Tallinn.
Celkom na záver užitočná informácia: pravopis názvov hlavných miest krajín sveta si možno overovať v Pravidlách slovenského pravopisu (2013), ktoré zachytávajú aj iné známe názvy miest. Zoznam štandardizovaných názvov geografických objektov z územia mimo SR poskytuje na svojej stránke www.skgeodesy.sk Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave
