Náboje a výbušnina rôzneho druhu sú nebezpečné v súvislosti s rastúcim využívaním morského dna.
Dá sa povedať, že pri potulkách Európou už len zriedka natrafíme – okrem cintorínov a pamätníkov – na priame stopy či následky pustošenia, ktoré na našom kontinente zanechali (najmä) dve svetové vojny, odohrávajúce sa v minulom storočí. Iná situácia však je na morskom dne v blízkosti európskych brehov. Tam sa nachádza nielen veľa potopených lodí a ponoriek, ale – a to je ešte nebezpečnejšie – aj obrovské množstvo nevybuchnutej munície. Takáto munícia sa nachádza najmä dne Severného a Baltického mora. Podľa odhadu odborníkov sa tam nachádza približne 1,6 milióna ton munície, ktorú tam po skončení vojen zhodili ako do bezpečného úložiska. S rastúcim hospodárskym využívaním morí a zdrojov na jeho dne a pod ním sa táto stará environmentálna záťaž stala nebezpečným problémom. Pre stavbu infraštruktúr – napríklad ťažobných veží – v pobrežných vodách predstavujú veľké riziko bojové látky, unikajúce jedovaté látky či prípadné detonácie munície. Prvým krokom k zníženiu rizika je zmapovanie morského dna a presná lokalizácia na dne sa nachádzajúcej munície. Na tento účel vzniklo v Nemecku združenie Munitect, na ktorého činnosti sa pod koordinačným vedením Fraunhoferovho ústavu pre spracovanie grafických dát podieľa niekoľko firiem i výskumných inštitúcií. Cieľom združenia je vyvinúť výkonný a nenákladný systém na účinnú, bezpečnú a rýchlu detekciu rôznych druhov munície na dne spomenutých morí. Systém má byť modulárny, čo umožní použiť najvhodnejšie postupy na dobrú identifikáciu rôznych škodlivých látok, výbušnín i nosných objektov (napr. nábojov či mín). S prvými výsledkami projektu Munitect, dotovaného Spolkovým ministerstvom pre hospodárstvo a energiu, sa ráta v roku 2017.
RM
foto Fraunhofer Institute
