V roku 1347 sa mor prvýkrát dostal do Európy na lodiach prepravujúcich tovar z územia Zlatej hordy v Čiernom mori. Nákaza sa rozšírila a zapríčinila skon až 60 % obyvateľstva v epidémii známej ako čierna smrť. Prvá vlna sa potom rozšírila do päťstoročnej, tzv. druhej morovej pandémie, ktorá trvala až do začiatku 19. storočia.
O pôvode druhej morovej pandémie sa dlho diskutovalo. Jediné dostupné archeologické nálezy pochádzajú zo Strednej Ázie, z blízkosti jazera Issyk-kuľ v súčasnom Kirgizsku. Pri vykopávkach sa našli náhrobné kamene, ktoré naznačujú, že v rokoch 1338 a 1339 zomreli ľudia tamojšej komunity na neznámu epidémiu alebo mor. Výskumníci analyzovali DNA z ľudských pozostatkov z lokalít, na ktorých sa našli nápisy mor. DNA morovej baktérie Yersinia pestis bola identifikovaná u osôb, ktoré mali na náhrobkoch nápisy s rokom 1338.
Začiatok čiernej smrti sa spája s masívnou diverzifikáciou morových kmeňov, tzv. veľkým treskom v diverzite moru. Zistili sme, že starobylé kmene z Kirgizska sa nachádzajú presne v uzle tejto masívnej diverzifikačnej udalosti. Inými slovami, našli sme zdrojový kmeň čiernej smrti a dokonca poznáme jeho presný dátum, uvádza Maria Spyrouová z Univerzity v Tübingene.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
