V roku 2018 vedci oznámili objav veľkého podpovrchového jazera v blízkosti južného pólu Marsu. Spolu s náznakmi ďalších podzemných bazénov s tekutou vodou na červenej planéte to zvýšilo nádej, že sa konečne podarilo nájsť mimozemský svet, ktorý by mohol byť vhodný pre život. Niektorí vedci sú však skeptickí.
Vesmírne sondy obiehajúce okolo Marsu vysielajú rádiové vlny smerom k planéte a merajú čas a intenzitu odrazov, aby mohli usudzovať, čo sa nachádza pod povrchom. V roku 2021 prišla skupina vedcov s hypotézou, že za silné radarové signály pripisované vode môžu byť zodpovedné skôr ílové minerály a zamrznuté soľanky. Iný tím ukazuje, že také signály môžu vytvárať aj bežné vrstvy hornín a ľadu.
Planetárny vedec Dan Lalich z Cornellovej univerzity a jeho kolegovia vypočítali, ako ploché vrstvy horniny, vodného ľadu a ľadu z oxidu uhličitého odrážajú rádiové vlny. Jednotlivé signály z rôznych vrstiev horniny a ľadu sa sčítajú, keď majú vrstvy určitú hrúbku. To vytvára silnejší signál. Vesmírna sonda však nedokáže vždy rozlíšiť vlny z jedinej vrstvy od tých, ktoré sú výsledkom viacerých vrstiev. Pre radar vyzerajú ako jeden odraz, hovorí D. Lalich. Pripúšťa, že to ešte nevylučuje prítomnosť kvapalnej vody na Marse. Len to napovedá, že existujú aj iné možnosti, dodáva.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
