Nevážne vážne ceny

Typické predstavy o dosiahnutí úspechu vo vede zosobňuje známa Nobelova cena. Táto cena sa udeľuje od roku 1901, pričom v každej z troch prírodovedných disciplín (fyzika, chémia a fyziológia alebo medicína) ju môžu dostať maximálne traja vedci. Pre vedcov však existuje aj čosi ako cena útechy.

Marc Abrahams pri tohtoročnom udeľovaní cien online, foto youtube.com/Improbable Research

Táto cena sa niekedy považuje za protipól Nobelovej ceny: je udeľovaná za práce, ktoré sú síce publikované vo vedeckých časopisoch, ich tematika je však tak trochu kuriózna a mnohí čitatelia nad ňou krútia hlavou s nevyslovenou otázkou, načo je to dobré. Ide o Ig Nobelovu cenu.

Humor, nie výsmech

Ig Nobelova cena sa udeľuje od roku 1991. Udeľovanie tejto kurióznej ceny navrhol Mark Abrahams, redaktor a spoluzakladateľ časopisu Annals of Improbable Research, čiže Anály nepravdepodobného či podivného výskumu.
Podľa pôvodnej definície sa Ig Nobelova cena udeľovala za objavy a vedecké práce, ktoré by sa nemali alebo sa nedajú zopakovať. Táto definícia bola neskôr zmenená, takže v súčasnosti sa cena udeľuje za objavy či vedecké výsledky, ktoré ľudí najprv rozosmejú a potom ich nútia zamyslieť sa. Tým sa odstránila dehonestujúca príchuť ocenených prác aj ich autorov. V prvých ročníkoch sa totiž niektorí jej laureáti stali obeťou ironických či ironizujúcich poznámok.
Názov Ig Nobelovej ceny napovedá súvislosť s Nobelovou cenou, ktorú založil švédsky vynálezca, priemyselník a filantrop Alfred Nobel. No nie je to tak, pretože invenčný M. Abrahams vymyslel historku, že Ig Nobelova cena je venovaná Ignacovi Nobelovi, bratovi Alfreda Nobela. Vtip je v tom, že Ignac je iba fiktívnym bratom Alfreda. M. Abrahams zvolil označenie Ig Nobel najmä z lingvistických dôvodov, pretože tento výraz sa v angličtine číta ako slovo ignoble, znamenajúce podlý, nehanebný či opovrhovania hodný.

Tentoraz bez lietadielok

Ilustrácia Pixabay

Ceny sa každý rok udeľujú v desiatich kategóriách, ktoré nie sú pevne zvolené, ale sú vyberané vždy tak, aby odrážali hlavnú tému oceňovanej práce. Abrahamsovi sa podarilo z ceremoniálu odovzdávania cien spraviť čosi ako originálnu vedeckú šou či estrádu, v ktorej sa prelínajú vážne prvky s humornými. Vážnosť podujatiu dodáva najmä to, že ceny novým laureátom odovzdávajú nositelia pravých Nobelových cien.
Originálnym prvkom ceremoniálu Ig Nobelových cien sú prednášky popredných mysliteľov, známe pod označením 24/7, ktoré má však iný význam než v bežnom živote (24 hodín, sedem dní v týždni). Znamená totiž to, že prednášajúci má na svoju prednášku k dispozícii len 24 sekúnd a potom musí jej hlavné body zhrnúť siedmimi slovami. Ceremoniál máva aj ďalšie zábavné prvky, z ktorých treba spomenúť najmä hádzanie papierových lietadielok divákmi na pódium. O to však bolo tohtoročné odovzdávanie cien ochudobnené kvôli obavám zo šírenia kovidu-19. Podujatie, ktoré sa obvykle odohráva v aule prestížnej Harvardovej univerzity, sa preto tentoraz dalo sledovať len prostredníctvom webcastu.

Foto Unsplash/Wesley Tingey

Láska aj právnické texty

Cenu za aplikovanú kardiológiu za rok 2022 dostal medzinárodný tím pod vedením českej vedkyne Elišky Procházkovej, ktorá do výskumu zahrnula aj svoje vlastné partnerské skúsenosti. Výskum takpovediac v teréne, napríklad na zoznamovacích večierkoch, ukázal, že ak sa partneri cítia priťahovaní svojím dovtedy neznámym náprotivkom, dôjde k fyziologickej synchronizácii tepu srdca a povrchovej vodivosti kože. Tento vedecký poznatok dobre korešponduje s ľudovou múdrosťou, podľa ktorej srdcia zamilovaných bijú ako jedno.
Aj cena za literatúru sa dotýka mnohých z nás. Asi každý už niekedy prišiel do styku s dokumentmi, ktoré sformulovali právnici. Často sa stáva, že ľudia tým dokumentom nerozumejú, resp. vykladajú si ich nesprávne. Je toto nedorozumenie spôsobené právnikmi alebo adresátmi dokumentov? Skupina jazykovedcov z anglicky hovoriacich krajín vypracovala štúdiu odhaľujúcu kľúčové prvky právnických textov a poukázala na tie, ktoré zhoršujú zrozumiteľnosť textu. Medzi tieto prvky patrí napríklad používanie veľmi odborných výrazov aj archaických právnických termínov. Výskum odhalil tiež to, čo mnohí z nás poznajú – používanie dlhočizných súvetí, z ktorých mnohé sú tvorené metódou veta vo vete.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Radomír Mlýnek