Tento článok nemá za cieľ zmapovať všetky oblasti života nevidiaceho človeka a už vôbec nie poskytnúť návod na život bez zraku. Sám sa však na svet nepozerám, preto môžem hovoriť o vlastných skúsenostiach a ukázať, že sa to dá a že to nemusí byť vždy len náročným prekonávaním prekážok.
V štúdii zo zahraničia som nedávno čítal, že každý človek je schopný naučiť sa echolokáciu za 10 týždňov. Áno, jednu z dôležitých schopností, ktoré nevidiaci ľudia využívajú pri orientácii, sa môže naučiť každý človek. Rovnako to bude aj so sluchom, o ktorom sa všeobecne predpokladá, že máme lepší. Vytrénovať si sluch môže tiež každý, je to vždy otázka zamerania sa na spôsob vnímania informácií. A takto by sme mohli pokračovať ďalej, až by sme zistili, že sme všetci rovnako inakí alebo aj inak rovnakí.
Kompenzačné pomôcky
Verím, že sa teraz budeme môcť spoločne pozrieť na najrôznejšie pomôcky, hardvér či softvér ako na bežné nástroje na dosiahnutie želaného cieľa, tak ako má kopáč lopatu, elektrikár skúšačku či cestár pneumatické kladivo. Nie sú to žiadne sci-fi pomôcky, každý im ľahko môže porozumieť, keď sa na ne pozrie zo správneho uhla.
Ako teda čítam, ako sa orientujem, ako nakupujem, ako žijem? Pri všetkých aktivitách sa snažím maximálne využívať to, čo mi môže pomôcť pri získavaní vizuálnych informácií z prostredia. Srdcom kompenzácie zrakového znevýhodnenia sú počítač a mobilný telefón. Napokon, nie sú ony srdcom aktivít nás všetkých? Aj u nevidiacich hrajú počítače hlavnú rolu vo veľkom množstve pracovných aj relaxačných aktivít.
Tie naše sú obohatené o čítač obrazovky. Ide o softvérové riešenie čítania obrazovky pomocou syntetickej reči. Hoci samotný čítač obrazovky musí pri čítaní prekonávať rôzne úskalia, ako sa vysporiadať s čítaním dokumentu, webovej stránky, tabuľky a podobne, používaním správnych klávesových skratiek si vie používateľ od softvéru vypýtať tie správne informácie a pracovať aj s náročnejšími vizuálnymi informáciami.
Čítač obrazovky
Samozrejme, s popisovaním obrázkov či fotografií je to ešte vždy veľmi náročné a umelá inteligencia nám v tom zatiaľ dokáže pomáhať len čiastočne. Aj preto nás poteší, ak vývojár webovej stránky pri vkladaní obrázkov myslí na alternatívny slovný popis obrázka alebo upustí od výlučne grafických prvkov stránky. Pre každého, kto by chcel prístupnosti venovať pozornosť, sú spísané podrobné pravidlá v medzinárodných pravidlách webovej prístupnosti (Web Content Accessibility Guidelines).
Vďaka čítaču obrazovky sú v počítači prístupné mnohé aplikácie aj pre nevidiaceho používateľa. Prezeranie webových stránok v rôznych prehliadačoch, poštoví klienti, správcovia súborov, kancelárske balíky, prezentačné softvéry, mediálne prehrávače, vzdialené plochy a pracovné stanice, to všetko je možné pri zvolení správnych programov a nastavení čítača obrazovky. Aj správa operačného systému či serverové služby sa dajú zvládnuť bez zraku, o tom by však viac vedeli rozprávať moji kamaráti, ktorí pracujú ako administrátori sietí či programátori.
Prevratný smartfón
V šikovnom telefóne sa pre všetkých otvoril skutočný digitálny svet. A tak ako pri počítači, aj v tomto prípade sme si našli cestičku a mobily, či už majú vnútri ohryzok alebo pulzujúce neuróny, aj nás celkom dobre poslúchajú. Paradoxne, pri ovládnutí smartfónov bol kľúčový práve dotyk, ktorý tvoril pre nevidiaceho používateľa veľkú prekážku. Dotykové obrazovky totiž za štandardných okolností reagujú na dotyk na mieste, ktoré pomocou zraku používateľ vopred vyberie. Ak však táto možnosť chýba, dotyk na obrazovke nebude fungovať, aspoň nie tak, ako by používateľ chcel. Veď si skúste po pamäti so zavretými očami na svojom smartfóne vybrať z kontaktov tú správnu osobu, ktorej poviete: Mám Ťa rád/rada 😉.
Smartfóny, ktoré sú v súčasnosti už skôr malými výkonnými počítačmi, boli sprístupnené pre používanie bez zrakovej kontroly, a to približne rovnakým spôsobom na všetkých platformách. Princíp je jednoduchý – prvý dotyk na obrazovku nič neurobí, iba prečíta, čo sa pod prstom nachádza. Až pri dvojitom dotyku, akoby dvojkliku myšou, sa vybraný objekt aktivuje. A takto sa všetky gestá a dotyky zdvojujú. Tam, kde vidiacemu stačí na posúvanie jeden prst, so zapnutou prístupnosťou dotykovej obrazovky treba dva. Ako pri počítači, aj tu, v smartfóne, čítač obrazovky svojím syntetickým hlasom nevidiacemu pomáha a číta to, čo sa na obrazovke odohráva.
Smartfóny osobne považujem za absolútnu revolúciu v podporných technológiách pre nevidiaceho človeka. Sprístupnené sú týmto spôsobom nielen bežné funkcie, ako sú telefonovanie, správa kontaktov, správy, e-maily, kalendár, hodiny a ostatné aplikácie zo štandardnej výbavy. Vďaka možnosti programovania rôznych aplikácií tretích strán využívajúcich funkcie mobilného telefónu, napríklad kamery, GPS lokalizácie, krokomeru, kompasu a podobne, sa mohol naplno rozvinúť potenciál asistenčných aplikácií.
Plnohodnotný život
Ja využívam mobilný telefón s nadstavbou špeciálneho prostredia, ktoré mi umožňuje veľmi rýchlu navigáciu po obrazovke telefónu. Štandardným spôsobom však využívam rôzne komunikačné aplikácie aj s aktívnou prácou s mediálnym obsahom. Posielam fotky, videá a aj ich prijímam. V obchode často mobil používam na čítanie názvov tovaru v regáli. S GPS aplikáciou sa rád vyberiem na cesty po našich mestách i do zahraničia, pretože štandardné alebo špeciálne dizajnované navigačné programy veľmi výrazne uľahčujú orientáciu v prostredí.
Videohovory používam ako spojenie sa s asistentmi alebo rodinnými príslušníkmi, keď potrebujem zrakovú kontrolu – len nedávno som takto zisťoval, čo bzučiace sa nám to nasťahovalo do spálne. Hoci som to cez videohovor nedokázal uloviť, aspoň som mal istotu, že je to len neškodný nočný motýľ. Mám aj aplikáciu na rozpoznávanie textu z fotografií alebo obrázkov. Pomocou nej už teda nie je problém odfotiť si konzervu a po rozpoznaní textu sa rozhodnúť, či som zo špajzy vybral tú správnu ingredienciu do jedla. Môžem byť aktívny na sociálnych sieťach, umelá inteligencia mi dokonca pomôže jednoduchým navigovaním (viac hore, viac doľava…) nastaviť telefón do správnej polohy na peknú selfie.
Bežne navštevujem rôzne stránky s mediálnym obsahom, či už ide o videá na YouTube, alebo filmy, napríklad na Netflixe. Podcasty, to je celý svet dostupný na niekoľko kliknutí a s prístupnou aplikáciou to nie je žiaden problém. Členstvom v rôznych knižniciach nasycujem svoj hlad po knihách, ktoré môžem čítať priamo v smartfóne, či už majú podobu audio-, alebo elektronickej knihy.
Sprístupňovanie informácií
Hoci sme zatiaľ hovorili len o tých najbežnejších pomôckach, už teraz by sa mohlo zdať, že sa bez zraku dá všetko celkom ľahko zvládať. Na to, ako sa to zvládať dá alebo nedá, sa možno vždy pozerať prinajmenšom dvoma spôsobmi: veľmi pozitívne alebo veľmi negatívne. A ako so všetkým, aj tu je pravda kdesi uprostred. Digitálne technológie a ich neustále sprístupňovanie nám dávajú nevídané možnosti, o ktorých by sme pred niekoľkými desiatkami rokov mohli iba snívať. Naďalej je však vo svete mnoho informácií pre nevidiacich nedostupných. Sú to často tie najjednoduchšie veci, ktoré človeka najviac rozladia, ak mu nie sú dostupné.
Ak sa napríklad vďaka technológii dokážem dostať do nemocnice, pomocou mobilu a rozpoznávania textu nájsť správne dvere ambulancie a meno lekára, no nedokážem už rozpoznať rukou napísaný oznam, že bola ambulancia presťahovaná, je to veľmi frustrujúca situácia. Aj preto je otázka sprístupňovania tovarov, služieb, digitálneho i fyzického prostredia stále aktuálna.
Pri pohľade na medzinárodné dianie je zrejmé, že poskytovanie rovnakých príležitostí a podmienok na žitie je dobrým a šľachetným zámerom mnohých. Aj na Slovensku sa k tomuto smerovaniu pridávame, napríklad aj zákonom č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Zákon poskytuje rámec, skutočné možnosti sú však v rukách ľudí – tých, ktorí môžu prístupnosť informácií ovplyvniť.
Mgr. Michal Tkáčik
hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN)
Foto archív SKN
