Tohtoročný január prinesie opäť pravidelné, no i vzácne astronomické úkazy. Začneme, ako zvyčajne, jedným z troch najaktívnejších meteorických rojov.
Našu pozornosť si možno získa pekná kométa a pre tých, ktorých tešia konjunkcie, sme si pripravili niekoľko zaujímavostí, na ktoré sa oplatí na januárovom nebi počkať.
Meteory na oblohe
Každoročne sa hneď po Novom roku priaznivci nočnej oblohy pripravujú na pozorovanie meteorického roja Kvadrantidy. S radiantom v súhvezdí Pastier sú Kvadrantidy jedným z troch najaktívnejších meteorických rojov. Ich zenitová hodinová frekvencia 120 produkuje v našich končinách niekoľko desiatok meteorov počas maxima. To vychádza na noc z 3. na 4. januára. Najmä v druhej polovici noci, keď radiant vystúpi až do nadhlavníka, môžeme očakávať vysokú aktivitu. Mesiac bude tesne pred splnom. Zapadne nadránom a my si na chvíľku vychutnáme meteory na tmavej oblohe.
Pozorovanie planét
Hoci sa konjunkciám väčšinou venujeme v závere textu, tentoraz sme ich zaradili skôr. Prečo? V jednu noc si totiž budeme môcť vychutnať meteorický roj – najmä nadránom, a večer, po západe Slnka budeme môcť pozorovať niekoľko planét na jednej priamke – ekliptike. Jasná Venuša sa bude nachádzať nízko nad obzorom, o čosi vyššie budú dve planéty: Saturn a Jupiter. Na opačnej strane oblohy uvidíme krásnu konjunkciu červenej planéty Mars a z 90 % osvetleného Mesiaca.
Veľmi pekná konjunkcia nastane aj večer 23. januára, keď sa tenučký kosáčik nášho vesmírneho súpútnika priblíži k jasnej Venuši a Saturnu. Deň predtým, 22. januára, nastane ešte väčšie priblíženie týchto dvoch planét, a to na necelého pol uhlového stupňa. Dňa 19. januára za ideálnych podmienok nadránom uvidíme Mesiac a Merkúr. Spln vychádza na 7. a nov na 21. januára.
Uvidíme kométu?
Zrejme áno. Ako nám však minulosť ukázala, ešte presne nevieme, na čo sa môžeme tešiť. Predikcia komét je veľmi neistá, a preto budeme v napätí čakať, ako dopadne prechod kométy C/2022 E3 ZTF perihéliom. Túto kométu objavili v rámci širokouhlej prehliadky oblohy Zwicky Transient Facility. Perihélium dosiahne 12. januára vo vzdialenosti 1,11 astronomickej jednotky (asi 166 miliónov km) a začne byť zároveň cirkumpolárnou, teda vôbec nebude zapadať pod obzor.
O dva a pol týždňa neskôr, 1. februára, preletí perigeom – bodom na jej obežnej dráhe najbližšie k Zemi vo vzdialenosti 0,28 astronomickej jednotky (asi 42 miliónov km). V tom čase bude prelietať blízko severného nebeského pólu. Predpokladá sa, že počas svojho maximálneho priblíženia k Zemi dosiahne magnitúdu až 5 a bude možné ju pozorovať na tmavej oblohe mimo mesta na hranici viditeľnosti očami. Musíme sa však nachádzať na mieste s čo najnižšou úrovňou svetelného znečistenia. Ďalekohľad alebo triéder, pomocou ktorých by sme uvideli nebeský chumáčik – kométu, bude výhodou.
Text a foto Tomáš Slovinský
riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých
