Obtočník, bradlo, príkrovová troska, kvesta, pozostatok sopečného komína a lávového prúdu alebo travertínová kopa, to všetko sú formy georeliéfu či tvary zemského povrchu, ktoré sú najviac frekventované v podloží hradných objektov na území Slovenska. V minulosti oslovili ľudí, hoci zjavne nevedeli, ako a prečo vznikli. S istotou však vedeli, že sú vhodnými strategickými miestami na výstavbu hradísk a neskôr hradov, a horniny, na ktorých vznikli, im často poskytovali aj vhodný stavebný materiál.
V súčasnosti sú hradné vrchy spolu s hradnými objektmi v stálom centre pozornosti odbornej aj turistickej verejnosti. Väčšinou je záujem orientovaný na ich históriu, archeologické nálezy, prípadne na horninové prostredie a statické problémy, ktoré s ním súvisia. Chýbajú však informácie o formách georeliéfu, na ktorých stoja a ktoré boli dôležitým atribútom z aspektu ich priestorovej lokalizácie a funkcií.
Slovensko – krajina hradov
Slovenská krajina je mimoriadne bohatá na kultúrno-historické opevnené a reprezentačné objekty v rôznom stupni zachovania. Hrady a zámky dokumentujú dlhú históriu územia od praveku až po súčasnosť. V minulosti boli dejiskom mnohých historických udalostí a ich majitelia po dlhé stáročia ovplyvňovali chod krajiny. Predchodcami hradov boli hradiská a opevnené dvorce charakteristické pre 9. a 10. storočie, napríklad Kostolec v Ducovom neďaleko Piešťan.
V 11. a 12. storočí sa začali stavať prvé kamenné hrady, napríklad Spišský hrad a Nitriansky hrad. Kráľ Belo IV. chcel počas svojej vlády v 13. storočí posilniť pohraničné územia, a preto dal na strategicky dôležitých a ťažko dostupných miestach vybudovať množstvo hradných objektov. Sú to napríklad hrady Branč a Pajštún, Plavecký hrad, Strečno, Oravský, Liptovský či Ľubovniansky hrad. Niektoré mali charakter mestských hradov, stavali ich bohaté mestá na svoju obranu. Také boli napríklad Zvolenský hrad či Mestské hrady v Kremnici a v Banskej Bystrici.
V 17. a 18. storočí však väčšina hradov začala pustnúť, viaceré boli na kráľovský príkaz počas protihabsburských povstaní vypálené a ostali v ruinách. Niektoré hrady a pevnosti boli ešte v 16. a 17. storočí prebudované na pohodlnejšie a reprezentatívnejšie zámky. Toto označenie sa často používa aj v súčasnosti, príkladmi sú Oravský či Zvolenský hrad.
Mnohé hrady sa zachovali doteraz a stali sa sídlom expozícií približujúcich historické udalosti a život ľudí (Bratislavský hrad, Devín, Trenčiansky aj Oravský hrad, Kežmarský zámok, Spišský, Ľubovniansky či Fiľakovský hrad). Niektoré hrady získali podobu romantických zámkov, napríklad Bojnický alebo Smolenický zámok.
Hrady a zámky plnili rôzne funkcie, napríklad vojenskú, obrannú (obrana hraníc, ciest), obytnú, administratívnu, reprezentačnú alebo hospodársku. V súčasnosti dominantná funkcia hradov v krajine zvyšuje jej celkový estetický a vizuálny aspekt.
Lokalizácia stavieb
Lokalizácia hradov a zámkov v krajine nebola náhodná. Významný lokalizačný prvok predstavovali prírodné podmienky, predovšetkým nadmorská výška, prevýšenie či exponovanosť terénu a najmä prírodný typ krajiny, resp. typ georeliéfu. Z aspektu vojenskej a obrannej funkcie, ktoré boli pre ich výstavbu dominantné, sa javili ako najvhodnejšie zalesnené územia s vyššou nadmorskou výškou a ťažšou dostupnosťou. Ideálne boli nadmorské výšky od 300 do 700 m, v ktorých je lokalizovaných asi 50 % hradov a zámkov Slovenska.
Najvyššie položeným hradom na Slovensku je Liptovský hrad v Chočských vrchoch (1 012 m n. m.), druhý je Zniev v pohorí Žiar (985 m n. m.) a tretí Muráň na Muránskej planine (930 m n. m.). Obrannú funkciu hradov podporovalo aj relatívne prevýšenie terénu nad miestnou eróznou bázou či vodným tokom, ktoré umožňovalo lepší výhľad na okolitú krajinu a pohyb v nej. Najväčšie prevýšenie majú Šarišský hrad, Liptovský hrad a Muráň, nulové prevýšenie Pezinský zámok alebo Holíčsky hrad, pôvodne vodné hrady. To, že sa hrady stavali v horskom aj v nížinnom území na rôznych vyvýšeninách, súviselo práve s prevýšením. Takáto pozícia hradov zvyšovala ich obrannú, pozorovaciu aj dorozumievaciu funkciu.
Aj prírodný typ krajiny výrazne ovplyvňoval výber miesta na výstavbu hradov. Na Slovensku majú prevahu horské hrady. Sú to extrémne vysoko lokalizované hrady, resp. hrady na skalných bralách s vysokým prevýšením nad okolitou krajinou (napríklad hrady Pajštún, Strečno, Likava, Gýmeš, Spišský hrad). Z nížinných hradov ide prevažne o mestské hrady, lokalizované na výraznejšom tvare georeliéfu v sídle v blízkosti vodného toku (Nitriansky hrad).
Strážcovia ciest
Viaceré hradiská a hrady sa stali strážcami historických obchodných ciest (napr. Jantárovej, Soľnej, Banskej, Českej a iných), ktoré využívali horninovo či tektonicky podmienené fenomény krajiny. Mnohé z nich tak nachádzame v prielomových úsekoch dolín niektorých našich riek, ktoré vznikli na zlomových líniách. Sú to napríklad hrad Devín v Devínskej bráne, prielomovej doline Dunaja medzi Malými Karpatmi a Hundsheimskými vrchmi v Rakúsku, hrad Beckov v Beckovskej bráne v zúženom úseku doliny, ktorým sa Váh prelamuje z Považského podolia do Podunajskej nížiny, Trenčiansky hrad v krátkom prielomovom úseku Váhu medzi Ilavskou a Trenčianskou kotlinou, hrad Strečno v Strečnianskom prielome cez Malú Fatru medzi Žilinskou a Turčianskou kotlinou, Oravský hrad v prielomovej doline Oravy alebo Laborec v Brekovskej bráne v Humenských vrchoch.
Historické cesty využívali aj horské priesmyky či sedlá – zníženiny medzi chrbtami alebo hrebeňmi založené na zlomoch a menej odolných horninách. Príkladom môže byť Česká cesta, jedna z najdôležitejších komunikácií stredovekej strednej Európy, ktorá bola spojnicou medzi Balkánom a západnou Európou. Jej časť viedla cez Malé Karpaty úzkym priesmykom z Trstína na Bukovú, Prievaly, Jablonicu a Senicu na Moravu, do Čiech a Nemecka. Okrem Smolenického zámku cestu chránili hrady Ostrý Kameň a Korlátka.
Pestrá horninová paleta
Hradné objekty sa nachádzajú v rôznych geologických a geomorfologických jednotkách Západných Karpát, predovšetkým v bradlovom pásme, jadrových a sopečných pohoriach, ale aj v kotlinách a nížinách. Od toho sa odvíja pestrosť horninového zloženia v ich podloží.
Žulu, resp. granodiorit, často tlakom zmenený na mylonit alebo pegmatit, zložením podobný žule, len s väčšími zrnami minerálov, nachádzame pod Bratislavským hradom, Bielym Kameňom nad Sv. Jurom a Starým hradom pri Strečne.
Z vulkanických hornín majú viaceré hrady v podloží andezit, najfrekventovanejšiu horninu vulkanických pohorí Slovenska (napr. hrady Šášov, Revište, Slanec, Levický hrad, Sitno, Šarišský či Viniansky hrad), ako aj bazalt a bazaltový tuf (Fiľakovský hrad, Šomoška, Hajnáčka).
Zo sedimentárnych hornín sú frekventované najmä kremenec (Červený Kameň, Gýmeš, Hrušov), zlepenec (Lietava, Hričov, Súľov), dolomit (Čachtický a Liptovský hrad, Tematín, Uhrovec, Strečno, Liptovský hrádok), rôzne druhy vápencov (Branč, Pajštún, Beckov, Vršatec, Uhrovec, Muráň, Krásna Hôrka, Brekov, Plaveč, Čičava, Plavecký, Trenčiansky, Oravský hrad, Lednica, Topoľčiansky aj Turniansky hrad) a travertín (Spišský hrad, Bojnický zámok). Horninové podložie vybraných hradov Slovenska prezentuje geologická mapka.
RNDr. Mária Bizubová
