Vedci hľadajú pôvod šiestich intenzívnych výbuchov radiácie, známych ako udalosti Miyake, ktoré sa udiali za posledných 9 300 rokov. Jednoduché vysvetlenie, že ich vyvolali mohutné slnečné búrky, nestačí.
V roku 2012 fyzička Fusa Miyake z Nagojskej univerzity v letokruhoch japonských cédrov datovaných do roku 774 objavila prudký nárast rádiouhlíka, ktorý môže vzniknúť pri dopade kozmického žiarenia na zemskú atmosféru. Odvtedy sa v letokruhoch stromov na celom svete a v jadrách polárneho ľadu zistilo päť ďalších podobných výbuchov, ktoré sa nazývajú udalosti Miyake. Najsilnejšou známou slnečnou búrkou bola Carringtonova búrka v roku 1859, ktorá prerušila telegrafné vedenie a vyvolala požiar v Pittsburghu. Úroveň žiarenia pri udalostiach Miyake je však viac ako 80-krát vyššia. Mohli by predstavovať vážne riziko pre globálne technológie, hovorí fyzik Benjamin Pope z Queenslandskej univerzity.
Teória o slnečných búrkach dostala novým výskumom trhliny. Vedci zistili, že úroveň žiarenia z roku 774 by bola príliš vysoká na jedinú slnečnú erupciu. Udalosti Miyake sa navyše nezhodujú s cyklami slnečnej aktivity a dve z nich trvali dlhšie ako rok, čo je na slnečné búrky príliš dlho. Hoci záhada zostáva nevyriešená, podľa B. Popa existuje len približne jednopercentná šanca, že k ďalšej udalosti dôjde v najbližšom desaťročí.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
