V našej prírode sa zvyčajne môžeme stretnúť s veľkým počtom najrôznejších druhov vtákov. Mnohé z nich zaujmú krásnym spevom, zvláštnym spôsobom života, ale predovšetkým svojím pestrým zafarbením. Aj v januári, keď zima kraľuje v plnej sile, môžeme u nás niektoré z nich pozorovať. Väčšina však odlieta do teplých krajín, najmä do tropickej Afriky.
Hoci výskyt pestro sfarbených vtákov je v predstavách spojený predovšetkým s tropickými oblasťami ďalekých krajín, pre mnohých ľudí môže byť prekvapením, že aj v našej prírode zazrieme druhy, ktoré akoby do našej prírody ani nepatrili a svojím pestrofarebným šatom budia dojem, že omylom prileteli z exotických krajín. Títo krásavci sú ozajstné skvosty našej prírody. S niektorými z nich sa však stretneme len zriedkavo, pretože zároveň patria aj medzi naše najohrozenejšie vtáky.
Klenot skalných štítov
Skutočným klenotom skalných štítov a strmých skalných stien je murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), ktorý je zároveň aj jedným z našich najvzácnejších vtákov. V prírode sa s ním stretneme naozaj len zriedkavo. Odhaduje sa, že na našom území hniezdi asi iba 20 až 30 párov murárikov. Jeho hniezdne lokality sa nachádzajú na vysokých skalných bralách v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre, v Pieninách, Chočských vrchoch, na Muránskej planine a v Strážovských vrchoch.
Osídľuje najmä vápencové a dolomitové skalné steny, ktoré sú značne členené a vyznačujú sa početnými škárami, policami alebo prevismi, v ktorých aj hniezdi. Murárik patrí medzi naše stále vtáky. Po vyhniezdení sa potuluje v okolí hniezdnej lokality, ale v priebehu októbra sa presúva do nižšie položených oblastí. V neskorej jeseni a počas zimných mesiacov sa s murárikom červenokrídlym môžeme stretnúť v nižších a stredných polohách, najmä v kameňolomoch, starých hradoch, vzácne aj obytných budovách v intravilánoch miest. Na niektorých lokalitách zimuje pravidelne každý rok.
Aj počas zimných mesiacov sa živí živočíšnou potravou. Neúnavne prehľadáva dutiny, pukliny a previsy skál, kde vyhľadáva zimujúci hmyz a pavúky. Zo štrbín ho vyťahuje pomocou dlhého ohnutého zobáka. Ak máme šťastie, môžeme pozorovať jeho pohyb po skalách, pri ktorom neustále trhane pootvára krídla. Zaujímavý je aj jeho let, pripomínajúci netopiera, pri ktorom najlepšie vynikne jeho karmínovočervené zafarbenie a biele škvrny na krídlach.
Drahokam vo vzduchu
Medzi naše exotické druhy s doposiaľ ešte pomerne hojným výskytom patrí rybárik riečny (Alcedo atthis). Tento lietajúci drahokam, ako ho mnohí zvyknú nazývať, je charakteristický nádherným tyrkysovomodrým chrbtom a oranžovým zafarbením spodnej časti tela. Obýva rybníky, vodné nádrže a pomalšie tečúce časti riek s dostatočne čistou vodou bohatou na drobné rybky.
Najčastejšie ho môžeme zazrieť, keď ako blesk preletí ponad vodnú hladinu, aby vzápätí zosadol na konár prečnievajúci nad vodou. Tu trpezlivo vyčkáva na korisť – malé rybky, za ktorými sa strmhlav ponára pod hladinu až do hĺbky 60 cm. U nás hniezdi dvakrát ročne. Jeho hniezda najčastejšie nájdeme v kolmých hlinitých svahoch brehov potokov vo vyhĺbených zemných norách.
Kakadu našej prírody
Lúky, pasienky a svetlé lesy obýva ďalší nevšedný druh – dudok chochlatý (Upupa epops). Nie je to tak dávno, keď sme tohto krásneho vtáka mohli vidieť pravidelne aj v blízkosti ľudských obydlí – v starých ovocných sadoch alebo na pasienkoch. V súčasnosti je, žiaľ, tento nevšedný vták na našom území miznúcim druhom. Jeho typický a charakteristický hlas (pu-pu-pu) sa už len zriedkavo ozýva v našej prírode a je čoraz väčšou vzácnosťou ho počuť.
Dudky patria medzi sťahovavé druhy vtákov. Prilietajú koncom marca a v apríli. V tomto období ich môžeme vidieť na rôznych, aj netradičných miestach, napríklad v záhradách, dvoroch a iných zastavaných územiach. Jeho hniezdne lokality sú však najčastejšie v teplých listnatých lesoch alebo na pasienkoch, najmä tam, kde je dostatok stromových dutín.
Okrem svojho mimoriadneho zjavu, ktorý charakterizuje zvláštny chochol podobajúci sa na indiánsku čelenku a typický let pripomínajúci let motýľa, zaujme dudok aj spôsobom života. Nevšedná je predovšetkým schopnosť mláďat v ohrození vystrekovať z kloaky riedky a značne zapáchajúci obsah, ktorým sa vedia ochrániť pred každým útočníkom. Túto schopnosť má okrem mláďat v čase hniezdenia aj samica. Hniezdo dudka preto často intenzívne páchne.
Slovenský papagáj
Otvorená krajina s hlinitými alebo piesčitými stenami hostí včelárika zlatého (Merops apiaster), jedného z našich najpestrejších vtákov. Kto mal možnosť zblízka pozorovať tohto nádherného vtáka, určite mi dá za pravdu, že svojím zafarbením sa môže vyrovnať aj najkrajším vtákom žijúcim v tropických oblastiach.
U nás ho môžeme vzácne vidieť len na niekoľkých lokalitách, kde spravidla v menších kolóniách aj hniezdi. Hniezdo si vyhrabáva, podobne ako rybárik riečny, v kolmých hlinitých a piesčitých stenách. Páreniu predchádza zaujímavý svadobný rituál. Samček pred párením uloví vážku alebo iný hmyz a ponúkne ho samičke, ktorá mu za odmenu dovolí užiť si chvíle lásky.
Včelárik zlatý patrí medzi sťahovavé druhy. Na naše územie prilieta až v priebehu mája a odlieta v auguste a septembri. Je potešiteľné, že v posledných rokoch jeho počty na našom území stúpajú.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
