Hojnosť vody na súčasnej červenej planéte v ére pred vznikom Zeme, vďaka čomu zrejme Mars modrým sfarbením veľkej časti povrchu pripomínal našu planétu, mohla mať biologický potenciál.
Mars je na oblohe nápadný aj pre voľné oko vďaka červenkastému sfarbeniu. To už v dávnej minulosti viedlo k jeho stotožneniu s krvavými bohmi vojny mnohých kultúr. Na oblohe sú viditeľné aj červené či červenooranžové hviezdy. No ak sa pozorovateľ trochu vyzná v súhvezdiach, uvedomí si, že červený objekt tam, kde by nemala byť nijaká jasná červená hviezda, musí byť Mars.
Jeho súčasné dominantne červenkasté sfarbenie vyplýva z povrchových hornín tvorených minerálmi s vysokým obsahom železa. Mars však podľa všetkého nebýval vždy červený. V skorých fázach zrejme modrým sfarbením veľkej časti – ak nie väčšiny – povrchu pripomínal Zem. A to z rovnakej príčiny: vďaka vodným oceánom.
Teplejšia minulosť
Snímky geologických útvarov na Marse, merania zo sond na jeho obežnej dráhe aj analýzy zloženia jeho povrchu robotickými prieskumnými vozidlami (rovermi) a pristávacími modulmi sond poukazujú na teplejšiu a vlhkejšiu fázu v minulosti tejto planéty. Hoci niektorí vedci predložili seriózne argumenty v prospech chladného a suchého skorého Marsu, vízia teplejšieho a vlhkého skorého Marsu prevažuje.
Silne ju podporili dve nové štúdie prvotnej hydrosféry tejto planéty, ktorá vznikla odplynením magmy z vnútra planéty a dopadmi asteroidov, jadier komét a meteoritov na jej povrch. Popri vode tam priniesli aj veľa organických látok, teda surovín pre prípadný vznik života. To konvenuje mantre NASA Follow the water! (voľne Hľadaj vodu!) a z Marsu robí v rámci pátrania po mimozemskom živote najsľubnejší objekt v našej Slnečnej sústave popri vodnom oceáne pod ľadom Jupiterovho mesiaca Európa.
Prekvapivé závery
Pätica amerických vedcov na čele s Kavehom Pahlevanom z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe a Strediska Carla Sagana v Ústave SETI v kalifornskom Mountain View (oboje USA) prišla s prekvapivým záverom. Uverejnili ho v časopise Earth and Planetary Science Letters. Z údajov roveru Curiosity a atmosférického modelovania im vyšlo, že Mars býval modrý a mal veľkú časť povrchu pokrytú vodou – oceánmi, jazerami a riekami – už dávno pred zavŕšením utvárania Zeme. Jeho atmosféru mal vtedy tvoriť najmä molekulárny vodík. V súčasnosti je to v drvivej väčšine oxid uhličitý a atmosféra je veľmi riedka, na úrovni pod jednou stotinou tlaku našej pozemskej. Výsledný skleníkový efekt je slabý, nestačí na udržanie teplých a vlhkých povrchových podmienok, aj keď počas marťanského leta sa pri rovníku planéty vyskytujú izbové teploty až okolo 20 °C.
Navyše Slnko v skorých fázach existencie planét žiarilo asi o 30 % slabšie. Aj pri hustej atmosfére z oxidu uhličitého, akú má teraz Venuša, by boli dlhodobé (milióny rokov) povrchové teploty planét zemského typu potrebné na vznik života príliš nízke. Mohla to však vyriešiť hustá atmosféra z molekulárneho vodíka.
Zdeněk Urban